Dominik Gabriel

Ako si spomínaš na svoj prvý seminár OS?

Spomínam si naň ako na tú najintenzívnejšiu skúsenosť poznania Otcovej lásky v mojom živote. Keby sa ma v mojich pätnástich rokoch spýtal niekto otázku, či verím, že Boh je dobrý, bol by som prvý, kto by povedal: „Jasné, že verím, že Boh je dobrý.“ Odmalička som totiž chodil do kostola, od svojich ôsmich rokov som miništroval, chodil som na farské tábory, neskôr som začal hrávať na gitare v mládežníckom zbore. Celý môj život som vyrastal v tomto prostredí a vedel som naspamäť, že Boh je dobrý, že ma miluje, že za mňa zomrel – ale bola to iba informácia v mojej hlave. V skutočnosti som však nevedel, čo to znamená, že Boh je dobrý a že ma miluje, neprežíval som to, necítil som to a nevedel som, čo to znamená, že Boh je blízko mňa, že sa na neho môžem spoľahnúť a že mu môžem dôverovať.  Bol to moment v mojom živote, keď som zrazu nielen „vedel“ že Boh ma miluje, ale už som vedel vo svojom srdci a prežíval som to, že Boh je dobrý, cítil som jeho prítomnosť, prežil som to, že sa na neho môžem spoľahnúť, že mu môžem dôverovať a že sa o mňa postará. Už to nebola iba informácia v mojej hlave, ale osobná skúsenosť a stretnutie s láskou, ktorá je tu pre každého človeka.

Aká bola tvoja cesta do tímu OS a ako vyzerá tvoja služba v tíme?

Spôsob, akým som sa ocitol v tíme Otcovho srdca, bol prinajmenšom úsmevný. Bol to konkrétny seminár v Rodinkove, na ktorý som sa prihlásil ako dobrovoľník v kuchyni. Vedel som, že je to vzhľadom na moju vtedajšiu finančnú situáciu (bol som študentom) pre mňa jediná príležitosť, ako opäť zažiť atmosféru seminára aspoň sčasti – po službe v kuchyni mali totiž dobrovoľníci príležitosť zúčastniť sa na večernom programe seminára. Niekoľko dní pred seminárom ma Evka P. požiadala o službu vedenia chvál počas seminára. Ja som slušne odmietol, pretože som sa už dlho tešil na službu v kuchyni. Po jej naliehaní som však nakoniec súhlasil. Na konci seminára mi Vicki de Hoxar ponúkla možnosť slúžiť vedením modlitieb chvál aj na ďalších seminároch a stať sa tak súčasťou tímu. Toto pozvanie som s radosťou prijal a od toho momentu som vďačný za každý seminár, na ktorom sa môžem zúčastniť a slúžiť vedením chvál či ako modlitebník.

Ako ti OS zmenilo život?

Od mojej prvej účasti na seminári Otcovo srdce ubehlo už mnoho rokov a zúčastnil som sa už na mnohých seminároch, či už ako účastník, alebo ako člen tímu. Vždy sú to však pre mňa život premieňajúce momenty, počas ktorých stále viac poznávam srdce Otca, ktorý svojou láskou premieňa to moje.

Prečo odporúčaš, aby ľudia prišli na OS?

Službu Otcovho srdca považujem popri všetkých duchovných službách na Slovensku za tú najvzácnejšiu. Každý z nás bol stvorený pre lásku a každý človek túži po láske a prijatí. Každý kresťan túži po živote v slobode od hriechu a klamstiev, každý túži po zdravých vzťahoch, zdravom pohľade na seba, svoje okolie či službu, ktorú robí. Predpokladom tohto všetkého je však nezameniteľná skúsenosť Otcovej lásky a uzdravenie, ktoré táto skúsenosť prináša. Seminár Otcovo srdce je začiatkom tejto cesty poznávania jeho srdca.