Peťka Jurčáková

Ako si spomínaš na svoj prvý seminár OS?

Mala som tú milosť zúčastniť sa na prvom seminári na Slovensku. Asi najsilnejším momentom ohlásenia Otcovej lásky bola zástupná  modlitba odprosovania zo strany mužov voči ženám. Ešte aj teraz ma preniká bázeň pri tom, ako Boh práve v tomto momente pozdvihol mňa ako ženu skrze slová mužov vyjadrujúcich prosbu o odpustenie, prejav úcty, vďačnosti a pozdvihnutia mojej jedinečnosti.

Aká bola tvoja cesta do tímu OS?

Živú skúsenosť tohto ohlásenia som nechcela nechať len tak, a preto som sa nasledujúcich päť rokov starala o zabezpečenie podmienok fungovania seminárov OS (v tom čase v Dolnom Kubíne). Mojou vášňou v službe bola registrácia, zásobovanie, stravovanie, upratovanie… pričom som si, samozrejme, aj do kuchyne nechala dotiahnuť repráky, aby som týmto ohlasovaním mohla nanovo a nanovo nechať prepisovať svoje srdce.

Pozn.: Aj počas týchto rokov som nie raz počas služby vypla variče a išla na modlitbu k ostatným účastníkom. Boh koná veľké veci v každom čase. A aj keď som bola v kuchyni, v kúpeľniach a na toaletách, cítila som sa súčasťou tímu.

Ako vyzerá tvoja služba v tíme OS?

V odbornej terminológii by sa moja služba v tíme OS dala nazvať ako „účastnícky servis“ :o) a spočíva predovšetkým v administratívnej výpomoci (odpovedanie na maily, riadenie registrácie účastníkov, komunikácia so zariadeniami, v ktorých semináre prebiehajú, či spárovanie platieb banky alebo niekoľko telefonátov. Som rada, keď „z pozadia“ môžem pomôcť pripraviť veci tak, aby si seminár účastníci i tí, čo ho vedú, užili naplno :o).

Sporadicky, asi raz za turnus (teda každé dva mesiace), sa snažím nájsť si čas prísť aj priamo na seminár v službe modlitebníka. Aj napriek tomu, že sem prichádzam slúžiť, mám pocit, že sám Otec slúži mne skrze jeho slovo alebo zídených ľudí, a preto zo seminára odchádzam veľmi požehnaná a povzbudená.

Ako ti OS zmenilo život?

Posolstvo ohlásenia mi prinieslo vedomie skúsenosti neustálej prítomnosti Boha ako Otca. Napadajú mi slová piesne: „Už viac nie som strachu otrokom, som Božím dieťaťom.“

Prečo odporúčaš, aby ľudia prišli na OS?

Prečo? Lebo ľudia tu pred očami krásnejú nielen vo vnútri, ale aj navonok, a nie je to žiadnou kozmetickou značkou :). Skúsenosťou mi bolo päťročné pozorovanie tvárí ľudí pri vydávaní stravy v okienku deň po dni. A túto zmenu rada pozorujem aj teraz – ako Boh oslobodzuje a nielen navracia, ale aj vynahrádza ľuďom to, čo im bolo ukradnuté.  A som si istá, že táto krása je nemenná tak pre „-nástky“, ako aj pre „-dsiatnikov“.