Michal

Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“

Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku mne veľa hovorí, ale je to ako dávanie pokynov. Hovorí mi, čo mám urobiť, vedie ma. Ale je to neosobné. Ako keď s niekým bývate v jednej domácnosti a ten človek vám necháva odkazy napísané niekde na tabuli. Osobne sa s tým človekom vôbec nestretáte.

Táto dievčina mi povedala: „Vieš, presne tieto veci sa riešia na Otcovom srdci.“ Tak som sa konečne prihlásil. 🙂 A dobre som urobil.

O seminári Otcovo srdce som veľa počul. Mal som od neho veľké očakávania, ale zároveň aj strach, či sa naplnia. Počas seminára sa ma Boh veľmi dotýkal a hovoril ku mne. Ukázal mi viac vecí.

Ale suverénne najviac sa ma dotklo vyučovanie o sirotstve. To, aký veľký je rozdiel, či žijeme ako siroty alebo ako synovia. Úplne som sa v tom našiel. Žil som ako stopercentná sirota. A to som už nejaký čas kráčal s Bohom.

Na seminári som si kúpil dve knihy od Jacka Frosta: Z otroctva k synovstvu a Prežívať Otcovo objatie. V prvej autor opisuje štrnásť rozdielov (myslím, že ich bolo štrnásť) medzi správaním siroty a syna. Sedeli na mňa všetky. 🙂 Bol to pre mňa ďalší šok. Musel som sa nad tým vážne zamyslieť a robiť z toho pokánie.

Ešte k môjmu pocitu, že Boh mi dáva iba pokyny a nie je tam to „osobné“. Myslel som si, že Boh to tak chce. Že mám najprv niečo akoby splniť a potom sa mi dá poznať aj osobne. Mýlil som sa. Bolo to úplne naopak. Ja som to nechcel. Cenil som si Boha preto, čo mi môže dať, a nie preto, kým je. Jeho požehnanie bolo pre mňa dôležitejšie ako vzťah s ním. A on vo svojej veľkosti, láske a pokore ma aj napriek tomu miloval a požehnával. Nezavrhol ma.

Toto svedectvo píšem s odstupom asi štyroch mesiacov od účasti na Otcovom srdci. Boh mi odvtedy ukázal ďalšie veci. A vedie ma stále ďalej. Ale seminár Otcovo srdce bol spúšťač. Veľmi dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Bol to zatiaľ najlepší seminár, na akom som sa doteraz zúčastnil. Odporúčam ho určite každému.

Similar Posts

  • Lucka

    Na seminár Otcovo srdce som sa chystala už dlhší čas. Takmer po desiatich mesiacoch som sa konečne odhodlala a prihlásila sa naň. A dnes viem, že každého, kto si nie je istý, či je tento seminár pre neho, by som povzbudila k tomu, aby sa vybral na túto cestu. Pred seminárom som prežívala sklamanie zo…

  • Pavol

    Na seminári Otcovo srdce som bol po prvýkrát a zúčastnili sme sa na ňom spolu s manželkou. Posolstvo Boha Otca poznám už mnoho rokov. Niekedy v 90. rokoch minulého storočia sa mi dostala do rúk malá brožúrka o posolstve Boha Otca spolu so životopisom matky Eugenie E. Ravasiovej. Už vtedy pred mnohými rokmi ma táto knižočka zaujala a niektoré pasáže…

  • Mary

    Na seminári Otcovo srdce som sa zúčastnila minulý rok. Dostala som sa naň dosť zvláštnym spôsobom – na poslednú chvíľu, na jediné voľné miesto, ktoré niekto iný narýchlo odriekol. Pravdupovediac, mnoho som si od toho nesľubovala. Aj v mojom pracovnom živote chodím často na semináre a workshopy, no niektoré ma začnú poriadne rýchlo nudiť, a tak sa…

  • Martin

    Spolu so snúbenicou sme zhodli na tom, že nám seminár výborne zapadol aj do prípravy na manželstvo. Už 17 rokov chodím na duchovné obnovy a raz ročne aj na duchovné cvičenia. Týchto päť dní počas seminára Otcovo srdce bolo pre mňa výnimočných. Zistil som, že som milovaný Boží syn. O Bohu ako Otcovi som nemal…

  • Juraj

    Už od pubertálneho veku ma sprevádzala závislosť od sebaukájania. Keď som o tom hovoril pri spovedi, takmer zakaždým som dostal odpoveď, že to treba prijať ako „Pavlov osteň“. Volám sa Juraj, som ženatý a s manželkou máme štyri deti. Sviatosť manželstva sme si vyslúžili pred pätnástimi rokmi. Už od pubertálneho veku ma sprevádzala závislosť od…

  • Marcel

    K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel. Prichádzali pády, sklamania, znechutenie…