Michal

Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“

Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku mne veľa hovorí, ale je to ako dávanie pokynov. Hovorí mi, čo mám urobiť, vedie ma. Ale je to neosobné. Ako keď s niekým bývate v jednej domácnosti a ten človek vám necháva odkazy napísané niekde na tabuli. Osobne sa s tým človekom vôbec nestretáte.

Táto dievčina mi povedala: „Vieš, presne tieto veci sa riešia na Otcovom srdci.“ Tak som sa konečne prihlásil. 🙂 A dobre som urobil.

O seminári Otcovo srdce som veľa počul. Mal som od neho veľké očakávania, ale zároveň aj strach, či sa naplnia. Počas seminára sa ma Boh veľmi dotýkal a hovoril ku mne. Ukázal mi viac vecí.

Ale suverénne najviac sa ma dotklo vyučovanie o sirotstve. To, aký veľký je rozdiel, či žijeme ako siroty alebo ako synovia. Úplne som sa v tom našiel. Žil som ako stopercentná sirota. A to som už nejaký čas kráčal s Bohom.

Na seminári som si kúpil dve knihy od Jacka Frosta: Z otroctva k synovstvu a Prežívať Otcovo objatie. V prvej autor opisuje štrnásť rozdielov (myslím, že ich bolo štrnásť) medzi správaním siroty a syna. Sedeli na mňa všetky. 🙂 Bol to pre mňa ďalší šok. Musel som sa nad tým vážne zamyslieť a robiť z toho pokánie.

Ešte k môjmu pocitu, že Boh mi dáva iba pokyny a nie je tam to „osobné“. Myslel som si, že Boh to tak chce. Že mám najprv niečo akoby splniť a potom sa mi dá poznať aj osobne. Mýlil som sa. Bolo to úplne naopak. Ja som to nechcel. Cenil som si Boha preto, čo mi môže dať, a nie preto, kým je. Jeho požehnanie bolo pre mňa dôležitejšie ako vzťah s ním. A on vo svojej veľkosti, láske a pokore ma aj napriek tomu miloval a požehnával. Nezavrhol ma.

Toto svedectvo píšem s odstupom asi štyroch mesiacov od účasti na Otcovom srdci. Boh mi odvtedy ukázal ďalšie veci. A vedie ma stále ďalej. Ale seminár Otcovo srdce bol spúšťač. Veľmi dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Bol to zatiaľ najlepší seminár, na akom som sa doteraz zúčastnil. Odporúčam ho určite každému.

Podobné články

  • Anka

    Na začiatku seminára som Bohu hovorila, aby robil, čo On chce, len nech neodídem s pocitom, že som mu niečo nedovolila alebo že som niečo zastavila pre ohľady na druhých ľudí. Prvý deň ráno, keď som si doma čítala liturgické čítanie z Ezechiela, kde bolo napísané: „Vylejem na vás čistú vodu a budete očistení od všetkých modiel,“…

  • Anna

    Na seminár Otcovo srdce sa nedá zabudnúť. Veľmi veľa som tam dostala, obrovský pretlak lásky… ešte aj v týchto dňoch z tej lásky čerpám. Mám len jeden problém, nedokážem nájsť vhodné slová, ktorými by som opísala moju RADOSŤ, lebo tá bola taká obrovská, že žiadne slovo ju nevie dokonale opísať. Spoznala som tam, že som…

  • Petra

    A ako začala liať vodu na moje nohy, niečo sa vo mne zlomilo a spustilo to obrovský vodopád sĺz a vzlykov. Bola som oslobodená od masturbácie a pornografie. Vedela som to. Veľmi dlho som sa odhodlávala napísať toto svedectvo. Nie kvôli tomu, že by som neverila, že Pán ma uzdravil, ale kvôli mojej hanbe. Povedala by som v krátkosti…

  • Mirka

    Rada by som sa podelila o tom, čo som prežila na Otcovom srdci. Na seminári som bola prvýkrát. A napriek tomu, že som nepoznala štruktúru ani program, cítila som, že pri stretnutí s Otcom musí prísť aj na tému odpustenia. S odpustením som mala  skúsenosť už skôr, mala som za sebou dlhú a náročnú cestu….

  • Mária

    Na seminár som sa prihlásila uprostred dlhšieho obdobia „na púšti“. Viem, že Boh je verný a dobrý, ale ako najstaršie dieťa, ktoré je zvyknuté sa o seba vždy postarať samo, som si tento „sirotský“ postoj preniesla aj sem a čakala som, že na seminári sa zázraky a krásne veci budú diať skôr druhým ľuďom než mne….

  • Andrea-Ajka

    Od detstva som trpela depresiou, strachom, úzkosťou, panikou. Posledné obdobie bolo náročné, povedala by som beznádejné. Keď som prišla na seminár Otcovo srdce a uvidela na dverách svojej izby citát: „Miluj všetko, čo ti Boh dáva,“ pomyslela som si, že je to nejaký vtip. Mala som pocit, že som tam omylom, ale po dvoch dňoch…