Pavol

Na seminári Otcovo srdce som bol po prvýkrát a zúčastnili sme sa na ňom spolu s manželkou. Posolstvo Boha Otca poznám už mnoho rokov. Niekedy v 90. rokoch minulého storočia sa mi dostala do rúk malá brožúrka o posolstve Boha Otca spolu so životopisom matky Eugenie E. Ravasiovej. Už vtedy pred mnohými rokmi ma táto knižočka zaujala a niektoré pasáže ma veľmi dojali. Ale všetko to zaujatie postupne išlo do úzadia a prekryli ho iné udalosti života.

Účasť na seminári sme dostali spolu s našimi novými svatovcami ako darček od syna a nevesty po ich svadbe. Nič bližšie som o seminári nevedel, ale prišiel som v očakávaní, že to bude zrejme spiritualita prežívania Božieho detinstva. Chvály, prednášky a chvíle ticha sa striedali a tešil som sa z pokoja, ktorý som zakúšal.

Pri niektorých prednáškach nás Vicki viedla k tichu a modlitbe v predstavivosti, čo nás mohlo priviesť k intenzívnejšiemu prežívaniu duchovných zážitkov s Pánom Ježišom, Bohom Otcom…  Priznám sa, že na rozdiel od iných ja som pri tejto modlitbe nič nevidel ani nezažil. Moja predstavivosť funguje celkom inak. Ako výtvarník s ňou pracujem programovo a cielene a pri vytváraní mnohých vecí sa snažím ujasniť si ich v predstave a až potom ich realizovať. Pri týchto aktivitách som nielenže nič nevidel, ale prichádzali mi na myseľ myšlienky ako:  Čo si to tu chceš naprogramovať? Nič si nenahováraj! Prestaň sa tu štylizovať do pozície nejakého vizionára!

A tým sa to zdanlivo skončilo. Našťastie Robert je tu ako záchranný pás pre takýchto predstavivostných stroskotancov a pomohol mi preklenúť toto sklamanie zo seba a hľadať iný zdroj povzbudenia na ceste ku intenzívnejšiemu životu Božieho dieťaťa.

Až pri prednáške o obzretí sa do minulosti a hľadaní a uzdravovaní vecí z minulosti sa mi zrazu začali v mysli vynárať veci a zážitky od útleho detstva, ktoré neboli nijako lichotivé – moje zlomyseľnosti a veci, ktorými som iným ublížil a ktoré som nikdy neriešil v spovedi. Kdesi tam trčali neodpustené a postupne sa nabaľovali ďalšie, až mi bolo jasné, že toto nie je len na dajaký pohovor s niekým z tímu, ktorý by si ma vypočul a pomodlil sa za mňa. Toto je na sviatosť zmierenia. Takže som požiadal o svätú spoveď otca Viliama. Po spovedi ma poprosil, aby som zotrval v kaplnke a prosil Ducha Svätého, nech ma celkom naplní aj celú kaplnku, v ktorej som. A odteraz nech som si vedomý, že všetko, čo som v tejto chvíli odovzdal, je odpustené, zmazané a zabudnuté. A ak ma niečo bude chcieť z minulosti oberať o pokoj –  je to vecou Zlého, ktorý programovo pracuje na našom nepokoji. Odchádzal som zo spovede, vznášajúc sa asi desať centimetrov nad zemou. V živote som si vykonal asi tri generálne sväté spovede, ale bola to vždy veľká tortúra končiaca neistotou, že som určite na niečo zabudol. Zo žiadnej z nich som neodchádzal takto naplnený.

Malo to však aj svoje pokračovanie. Následne som mal v noci sen – stál som v krajine, ktorou sa zľava ako Čínsky múr kľukatil krajinou až ku mne vztýčený natiahnutý pás bieleho plátna a pokračoval ďalej. Ale to ďalej som už nevidel, bolo to zahmlené. A keď som sa pozrel vľavo, plátno sa tiahlo až do nedozierna a bolo čisto, žiarivo biele. Nechápavo som sa pozeral, či tam niečo neuvidím, ale nebolo tam okrem beloby nič. Porozumel som, že je to moja vyčistená minulosť, žiarivo bieloskvúca. Intenzívna vnútorná radosť z odpustenia, ktorú som zakúsil, bola pre mňa láskavým objatím Otca, ktorý sa ku mne sklonil a s úsmevom mi povedal: Je to v poriadku. Som tu a teším sa z teba!

Bol to jeden z tých zážitkov, ktoré vás poznačia na celý život a posunú vás kamsi ďalej. Bohu vďaka!

Pavol

Podobné články

  • Petra

    A ako začala liať vodu na moje nohy, niečo sa vo mne zlomilo a spustilo to obrovský vodopád sĺz a vzlykov. Bola som oslobodená od masturbácie a pornografie. Vedela som to. Veľmi dlho som sa odhodlávala napísať toto svedectvo. Nie kvôli tomu, že by som neverila, že Pán ma uzdravil, ale kvôli mojej hanbe. Povedala by som v krátkosti…

  • sestra

    Celý čas seminára som prežívala ťažko. Každý krok v danom dni bol pre mňa náročný, a to ani nie tak pre obsah, ako skôr pre to, že som mala neustále pochybnosti, či to všetko správne chápem a či robím dobre to, čo sa odo mňa očakáva, aby sa udialo to, čo tak veľmi chcem a…

  • D. S.

    Hoci som vždy mala dobrý vzťah s Bohom a na našom vzťahu som pracovala, až na Otcovom srdci som pocítila bezpodmienečnú lásku, a to skrze odpustenie iným ľuďom. Boh na seminári vstúpil do jednej situácie z môjho detstva, ktorú úplne prepísal. Pocítila som obrovskú slobodu. To všetko zlé, čo sa mi stalo, vybudovalo sklenený múr…

  • Martin

    Pred účasťou na tomto seminári som sa zúčastnil na viacerých duchovných obnovách, v ktorých som hlavne intelektom poznával Božie pravdy a snažil sa v nich orientovať. No to, čo viacerí svedčiaci zdieľali ako „Boží dotyk“, som nezažil a v podstate celá oblasť vnímania mimo intelektuálnej roviny mi bola vzdialená a ťažko „uchopiteľná“. Keď som stál pred otázkou, či si môžem „dovoliť“…

  • Pavol

    Až v hmatateľnej duchovnej atmosfére seminára Otcovo srdce Otec cez Ducha Svätého postupne menil moje srdce. Najprv ho stíšil, viedol ma následne k vyznaniu hriechov a pokániu, na záver k chvále a takto si ma pripravil na prijatie svojich darov. Na úplnom konci seminára som bol svedkom toho, ako sa malému dievčatku trpiacemu tupozrakosťou po…

  • Peter

    Počas seminára nás Vicki viedla modlitbou, v ktorej sme si mali predstaviť záhradu, kde môžeme stretnúť Boha Otca. Mal som zatvorené oči a snažil som sa predstaviť si takúto záhradu, kde by som mohol pozvať Boha. Mysľou mi prebehovali rôzne záhrady, ktoré som už videl, ale ani jedna sa mi nepozdávala a nezotrval som pri nej….