Juraj

Už od pubertálneho veku ma sprevádzala závislosť od sebaukájania. Keď som o tom hovoril pri spovedi, takmer zakaždým som dostal odpoveď, že to treba prijať ako „Pavlov osteň“.

Volám sa Juraj, som ženatý a s manželkou máme štyri deti. Sviatosť manželstva sme si vyslúžili pred pätnástimi rokmi.

Už od pubertálneho veku ma sprevádzala závislosť od sebaukájania. Keď som o tom hovoril pri spovedi, takmer zakaždým som dostal odpoveď, že to treba prijať ako „Pavlov osteň“. Tak som sa s tým zmieril. S vekom sa k tomu postupne začala pribaľovať aj závislosť od tipovania. Vedel som, aké je to nebezpečné, a veľmi som proti tomu bojoval. No závislosť nielenže ostávala, ale sa stále zväčšovala.

Naskytla sa nám s manželkou príležitosť ísť na Otcovo srdce. Nevedel som o tom skoro nič, no vravel som si, že ak je tam slovo „srdce“, prajem si prijať posilu a možno aj zmenu v mojom srdci.

Od začiatku seminára to bolo veľmi emotívne, človek je tu dvadsaťštyri hodín denne konfrontovaný s milujúcim Otcovým srdcom v rôznych formách. Je takmer nemožné, aby to na nás účastníkoch nezanechalo stopy. Od prvých intenzívnych dotykov Jeho lásky sa v mojom vnútri začala čoraz viac ozývať túžba oslobodiť sa od mojich závislostí. Dni ubiehali a prišiel už predposledný deň, posledné modlitby a modlitebné rozhovory s členmi tímu. A tak som túto vec s malou dušičkou predniesol pri osobnom rozhovore jednému z členov tímu. Ešte predtým ma stihol upozorniť, že máme len desať minút do večere a že hneď po večeri sa ponáhľa na ďalšie modlitby, ktoré už má dohodnuté s inými účastníkmi. Spýtal sa ma, či som uzrozumený s tým, že na mňa nemá veľa času. Prikývol som a v duchu som si povedal: Bože, môj Otec, prichádzam sem ako tvoj syn, staň sa tvoja vôľa.

Hneď v úvode som mu predostrel svoj problém. Minúty veľkého ticha a dlhé uzdravujúce modlitby. Po päťdesiatich minútach som odtiaľ odchádzal už viac nie ako otrok svojich závislostí, ale ako uzdravený Syn!

Prešiel deň, dva, týždeň, dva, tri a pripadám si ako dieťa, ktorému po toľkých pádoch na bicykli odmontovali všetky pomocné kolieska a pustili ho a on ide a bicykluje… Ako Peter, ktorý sa topil, a hneď ako k nemu prišiel Ježiš, vstal a kráčal po vode. A pritom ostal suchý.

Prešlo už viac týždňov a ja som naozaj úplne uzdravený. S manželkou zažívame nádherné spoločné chvíle v našej manželskej čistote. Píšem to, no ešte stále akoby som tomu nemohol uveriť. Kráčam po vode a som pri tom úplne suchý. Neviem to ináč opísať. Dúfam, že mi rozumiete. Chcem sa týmto  poďakovať Bohu Otcu, ako aj celému tímu organizátorov Otcovho srdca, cez ktorých Boh koná zázraky. Svedčím tu o tom, lebo som to zažil.

Juraj