Nina

Nina

Ako som tam kľačala, začali sa mi vynárať situácie zo života, keď som riskovala svoj život, situácie, keď som bola chorá a namiesto k Bohu som sa utiekala k smrti. Boli to situácie, keď som si myslela, že zomrieť je super, „veď budem s Bohom“.

V decembri 2019 som bola na operácii a rana mi odvtedy každý deň krvácala. Odstraňovali mi rektálny polyp, bolo to ako každodenný pôrod. Na Otcovo srdce som išla v marci, a keďže som tam išla na odporúčanie kamarátov, podvedome som očakávala, že zažijem uzdravenie, no na tú ranu som vtedy nemyslela.

Seminár bol pre mňa ťažký, nerada sa hrabem v minulosti, chcela som to mať rýchlo za sebou a odísť domov. V sobotu po prednáške som si išla upokojiť myšlienky do kaplnky. Ako som tam kľačala, začali sa mi vynárať situácie zo života, keď som riskovala svoj život, situácie, keď som bola chorá a namiesto k Bohu som sa utiekala k smrti. Boli to situácie, keď som si myslela, že zomrieť je super, „veď budem s Bohom“. Pripadalo mi to normálne, teda že sa teším za Otcom. No vtedy v kaplnke mi došlo, že to normálne nebolo.  Bola to pasca. Veď ja som volala smrť, aby vyriešila moju situáciu, a nie Boha.

V kaplnke bol kňaz a čakal, či niekto príde na spoveď, tak som si povedala, že sa s ním o tom porozprávam. Pamätala som si, že som sa zo všetkého už dávnejšie vyspovedala, no povedala som si, že možno tam ešte nejaká vec nebola oľutovaná či uzdravená. Opísala som kňazovi situácie, moje myšlienky, oľutovala som a čakala, čo na to povie. Povedal mi, aby som po ňom opakovala modlitbu, ktorou za tými situáciami „zamkneme“ bránu. Povedal mi: „Tá smrť bude ešte klopať na tú bránu a štrngať kľúčmi, ale ty jej neotvoríš.“ Po spovedi som sa išla pomodliť. V tom ma tá rana začala páliť a svrbieť. A vtedy som si na ňu po prvýkrát za ten čas spomenula. Začala som chváliť a ďakovať Bohu, že koná.

Prišla som domov a smrť naozaj štrngala. Dva dni po kurze mi rana krvácala a ja som si opakovala: „Neotvorím, Boh je mojím záchrancom.“ A o dva dni znovu. To však boli posledné dva razy, čo mi rana krvácala. Odvtedy už ani kvapka.

Chvála Pánovi, že ma ochraňuje, a celému tímu v Rodinkove za modlitby a ich „áno“ Bohu!

Nina

Podobné články

  • Peter

    Počas seminára nás Vicki viedla modlitbou, v ktorej sme si mali predstaviť záhradu, kde môžeme stretnúť Boha Otca. Mal som zatvorené oči a snažil som sa predstaviť si takúto záhradu, kde by som mohol pozvať Boha. Mysľou mi prebehovali rôzne záhrady, ktoré som už videl, ale ani jedna sa mi nepozdávala a nezotrval som pri nej….

  • Martin

    Keď som mal 7 rokov, moji rodičia sa rozviedli. Kým ešte boli spolu, bál som sa otca pre jeho nevyspytateľnú povahu – vedel sa rýchlo nahnevať, niekedy ma trestal pre hlúposti, a aj keď sme sa hrali, vedel byť dosť drsný. Občas chodil domov opitý a spomínam si, ako sme ho raz ráno našli spať…

  • Danka

    Nebeskému Otcovi (napísané pred seminárom v túžbe spoznať Otca) Túžim zažívať moju každodennosť s Tebou,nech moje srdce zmäkne pod Tvojou premenou.Nech sa začnem viac na Teba podobať,viac seba blížnym vedieť darovať.Rozmýšľam nad nekonečnosťou Tvojej Lásky,že Ty veľký Stvoriteľ ma chceš pohladiť ako Otec malému dievčatku vlásky.Že si tu pre mňa a máš na mňa čas,že ho…

  • Jaja

    Zdvihla som ruku a v uvoľnenej atmosfére, ktorá počas prednášky vládla, som sa Roberta spýtala: „Nemohli by ste sa za mňa pomodliť? Mám ísť na výmenu kolenného kĺbu.“ Chcem sa s vami podeliť o moje svedectvo z októbrového seminára. Na takomto stretnutí som bola prvýkrát, predtým som chodievala len na duchovné cvičenia. Toto však bolo čosi iné….

  • Zuzana

    Dnes, niekoľko dní po seminári, som si našla denník spred niekoľkých rokov, kde som Bohu stále dávala tie isté otázky: Prečo mám pocit, že nie som tvoje milované dieťa? Ježiša som spoznala asi pred 23 rokmi a potom následne, pred 20 rokmi, som bola pokrstená a prijatá do Božej rodiny ako jeho dieťa. Tak potom…

  • Natália

    Chcela by som sa vám touto cestou poďakovať za milosti, ktoré sa mi dostali na vašich seminároch Otcovo srdce. V septembri 2019 som bola na seminári tretíkrát. Chcem sa poďakovať za tri veci. Prvá vec: Odpustenie skrze obraz topánok Keď som bola na druhom seminári a mali sme napísať  list odpustenia, nevedela som, komu by som mala…