František

Na seminár som sa rozhodol ísť preto, lebo som dlhý čas hľadal pokoj a radosť a tento svet mi neumožnil dlhodobo sa ukotviť v pokoji, ani ma nedokázal naplniť radosťou a láskou.

Pochádzam z katolíckej rodiny. Ako jeden z mnohých mladých ľudí, ktorí žijú len vonkajšiu nábožnosť, a nie živú vieru, unavil som sa z tejto mojej viery. Prestávali ma baviť návštevy kostola a všetky potrebné liturgické úkony: teraz sa postav, teraz si kľakni, teraz povedz toto. Nikto mi poriadne nevysvetlil ich význam. Samozrejme, aj pod vplyvom médií veľmi mnou otriasli rôzne kauzy Cirkvi, ako napr. kauza Bezák. Spôsobili, že som už nehľadal to, čo je dobré, ale to, čo je zlé a čo nefunguje. Tak som jedného dňa úplne prestal chodiť do kostola. Začal som sa zaujímať o rôzne duchovné alternatívy, až ezoterické prúdy a tantru.

Začal som sa prehrešovať proti čistote tela. Trpel som závislosťou od masturbácie a pornografie. Človek posúva hranice, lebo to, čo je bežné, ho už nevzrušuje.

V tomto mojom prežívaní krátkodobých slastí a radostí mi bratranec povedal, že bol na výbornom seminári, na ktorom sa dokáže človek pevne ukotviť v Božej radosti a sú tam veľmi pekne vysvetlené princípy viery. Mňa to zaujalo a začal som si čítať svedectvá. Neskôr som si kúpil knihu s názvom “Prežívať Otcovo objatie”, ktorú som hneď zhltol a veci v nej mi začali dávať zmysel. Vrátil som sa pomaličky ku koreňom viery, začal som chodiť do kostola a prihlásil som sa s manželkou na seminár.

Na seminári som mal kopec duchovných zážitkov, ale môj kľúčový bol pri chválach počas piesne “Verný Boh” od kapely Heartbeat. Jedna dievčina mala obraz o mužovi v klietke, okolo ktorého chodí Boh a pozýva ho k Nemu. Spočiatku sa nevedel dostať von, ale nakoniec sa mu to podarilo. Ja som na seminár išiel s tým, že som špinavý, hriešny, s pocitom hanby za predchádzajúci život a skutky. Ten obraz celkom sedel na mňa.

Počas seminára veľa ľudí plakalo; mne sa nedalo, cítil som v sebe iba tlak. Jednoducho som taký, že neplačem (možno som plakal iba raz ako dospelý, keď mi zomrel otec). Odchádzal som domov s hlavou plnou vedomostí a zážitkov.

Dva dni po skončení seminára som mal myšlienku, že si idem pustiť pesničku “Verný Boh”, lebo sa mi páčila. Najmä jej text, zdal sa mi taký trefný pre človeka po seminári.

Potom som sa v noci zobudil (niečo ťažké som pojedol) a znovu som si pustil pieseň. Po líci mi začali po rokoch stekať prvé slzy. Ráno som si znovu pustil pieseň a prišli na mňa záchvaty plaču. Ten, čo nevedel plakať, nevedel prestať ani v sprche, ani pri obliekaní. Potom som si sadol do auta a plakal som ďalšiu hodinu. Pre ostatných vodičov to muselo vyzerať divne. Škúlil som na jedno oko, aby som videl na cestu, a takto som prešiel z Košíc do Levoče.

Po tomto silnom  Božom dotyku sa všetko zmenilo. To, čo bolo v mojej hlave, sa mi po seminári zapísalo do srdca. Odvtedy mám život ľahší a radostnejší. Otec ma zmenil z bežného konzumenta tejto doby na nového človeka, na Božie dieťa.

S manželkou sa nám upravil vzťah. Vážime si jeden druhého a nie sme závislí od lásky, ktorú sme vycuciavali jeden od druhého. Lásku máme od Pána a z nej potom dávame ďalej. Prišlo veľké oslobodenie.

Bonus je, že už pol roka nepozerám porno a nepotrebujem masturbovať. To, čo bolo pre mňa takmer každodennou rutinou, sa vyliečilo a vykorenilo z môjho srdca.

Ak chceš lepšie žiť v tomto chaotickom a tvrdom svete, napraviť si vzťahy, viac si vážiť seba a okolie, jednoznačne ti odporúčam ísť na seminár Otcovo srdce.

František