Michal

Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“

Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku mne veľa hovorí, ale je to ako dávanie pokynov. Hovorí mi, čo mám urobiť, vedie ma. Ale je to neosobné. Ako keď s niekým bývate v jednej domácnosti a ten človek vám necháva odkazy napísané niekde na tabuli. Osobne sa s tým človekom vôbec nestretáte.

Táto dievčina mi povedala: „Vieš, presne tieto veci sa riešia na Otcovom srdci.“ Tak som sa konečne prihlásil. 🙂 A dobre som urobil.

O seminári Otcovo srdce som veľa počul. Mal som od neho veľké očakávania, ale zároveň aj strach, či sa naplnia. Počas seminára sa ma Boh veľmi dotýkal a hovoril ku mne. Ukázal mi viac vecí.

Ale suverénne najviac sa ma dotklo vyučovanie o sirotstve. To, aký veľký je rozdiel, či žijeme ako siroty alebo ako synovia. Úplne som sa v tom našiel. Žil som ako stopercentná sirota. A to som už nejaký čas kráčal s Bohom.

Na seminári som si kúpil dve knihy od Jacka Frosta: Z otroctva k synovstvu a Prežívať Otcovo objatie. V prvej autor opisuje štrnásť rozdielov (myslím, že ich bolo štrnásť) medzi správaním siroty a syna. Sedeli na mňa všetky. 🙂 Bol to pre mňa ďalší šok. Musel som sa nad tým vážne zamyslieť a robiť z toho pokánie.

Ešte k môjmu pocitu, že Boh mi dáva iba pokyny a nie je tam to „osobné“. Myslel som si, že Boh to tak chce. Že mám najprv niečo akoby splniť a potom sa mi dá poznať aj osobne. Mýlil som sa. Bolo to úplne naopak. Ja som to nechcel. Cenil som si Boha preto, čo mi môže dať, a nie preto, kým je. Jeho požehnanie bolo pre mňa dôležitejšie ako vzťah s ním. A on vo svojej veľkosti, láske a pokore ma aj napriek tomu miloval a požehnával. Nezavrhol ma.

Toto svedectvo píšem s odstupom asi štyroch mesiacov od účasti na Otcovom srdci. Boh mi odvtedy ukázal ďalšie veci. A vedie ma stále ďalej. Ale seminár Otcovo srdce bol spúšťač. Veľmi dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Bol to zatiaľ najlepší seminár, na akom som sa doteraz zúčastnil. Odporúčam ho určite každému.

Podobné články

  • Anka

    Na začiatku seminára som Bohu hovorila, aby robil, čo On chce, len nech neodídem s pocitom, že som mu niečo nedovolila alebo že som niečo zastavila pre ohľady na druhých ľudí. Prvý deň ráno, keď som si doma čítala liturgické čítanie z Ezechiela, kde bolo napísané: „Vylejem na vás čistú vodu a budete očistení od všetkých modiel,“…

  • Lucka

    Na seminár Otcovo srdce som prichádzala zranená a zničená. Išla som tam z „donútenia“ mojím spovedníkom. V tom čase som rozmýšľala nad samovraždou, a to bol aj pôvodný plán – zomrieť. Tak som si povedala, že na ten seminár pôjdem a potom zomriem. Mala som všetko naplánované. Pred seminárom som trpela depresiami, chcela som zomrieť a 6…

  • Natália

    Na seminár som sa prihlásila ako náhradníčka. Keďže som mala veľmi ťažké detstvo, celé roky som chodila na modlitby za vnútorné uzdravenie. Boh niekoľko rokov krôčik po krôčiku uzdravoval moje zranenia. No posledný rok šiel stále hlbšie a hlbšie, až som v sebe objavila nespracované spomienky – hlboké traumy, z ktorých som mala zlé sny, výbuchy…

  • Petra

    A ako začala liať vodu na moje nohy, niečo sa vo mne zlomilo a spustilo to obrovský vodopád sĺz a vzlykov. Bola som oslobodená od masturbácie a pornografie. Vedela som to. Veľmi dlho som sa odhodlávala napísať toto svedectvo. Nie kvôli tomu, že by som neverila, že Pán ma uzdravil, ale kvôli mojej hanbe. Povedala by som v krátkosti…

  • Katarína

    V deň, keď som mala odísť na seminár Otcovo srdce, mi doktorka potvrdila, že trojročná dcérka má zápal močových ciest. Veľmi ma to rozrušilo  ̶  nevedela som si celkom predstaviť, ako to manžel  sám doma zvládne šesť dní so štyrmi deťmi a teraz bude mať k tomu najmladšiu aj chorú… Zostala som prvý deň doma, aby som mala…

  • František

    Na seminár som sa rozhodol ísť preto, lebo som dlhý čas hľadal pokoj a radosť a tento svet mi neumožnil dlhodobo sa ukotviť v pokoji, ani ma nedokázal naplniť radosťou a láskou. Pochádzam z katolíckej rodiny. Ako jeden z mnohých mladých ľudí, ktorí žijú len vonkajšiu nábožnosť, a nie živú vieru, unavil som sa z tejto…