Michal

Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“

Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku mne veľa hovorí, ale je to ako dávanie pokynov. Hovorí mi, čo mám urobiť, vedie ma. Ale je to neosobné. Ako keď s niekým bývate v jednej domácnosti a ten človek vám necháva odkazy napísané niekde na tabuli. Osobne sa s tým človekom vôbec nestretáte.

Táto dievčina mi povedala: „Vieš, presne tieto veci sa riešia na Otcovom srdci.“ Tak som sa konečne prihlásil. 🙂 A dobre som urobil.

O seminári Otcovo srdce som veľa počul. Mal som od neho veľké očakávania, ale zároveň aj strach, či sa naplnia. Počas seminára sa ma Boh veľmi dotýkal a hovoril ku mne. Ukázal mi viac vecí.

Ale suverénne najviac sa ma dotklo vyučovanie o sirotstve. To, aký veľký je rozdiel, či žijeme ako siroty alebo ako synovia. Úplne som sa v tom našiel. Žil som ako stopercentná sirota. A to som už nejaký čas kráčal s Bohom.

Na seminári som si kúpil dve knihy od Jacka Frosta: Z otroctva k synovstvu a Prežívať Otcovo objatie. V prvej autor opisuje štrnásť rozdielov (myslím, že ich bolo štrnásť) medzi správaním siroty a syna. Sedeli na mňa všetky. 🙂 Bol to pre mňa ďalší šok. Musel som sa nad tým vážne zamyslieť a robiť z toho pokánie.

Ešte k môjmu pocitu, že Boh mi dáva iba pokyny a nie je tam to „osobné“. Myslel som si, že Boh to tak chce. Že mám najprv niečo akoby splniť a potom sa mi dá poznať aj osobne. Mýlil som sa. Bolo to úplne naopak. Ja som to nechcel. Cenil som si Boha preto, čo mi môže dať, a nie preto, kým je. Jeho požehnanie bolo pre mňa dôležitejšie ako vzťah s ním. A on vo svojej veľkosti, láske a pokore ma aj napriek tomu miloval a požehnával. Nezavrhol ma.

Toto svedectvo píšem s odstupom asi štyroch mesiacov od účasti na Otcovom srdci. Boh mi odvtedy ukázal ďalšie veci. A vedie ma stále ďalej. Ale seminár Otcovo srdce bol spúšťač. Veľmi dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Bol to zatiaľ najlepší seminár, na akom som sa doteraz zúčastnil. Odporúčam ho určite každému.

Podobné články

  • Pali

    RODINKOVO 16. – 21. 9. 2021 1. ÚVOD Na začiatku bol Sieversov seminár Život v Duchu, ktorý som absolvoval v roku 2019. Toto bol môj prvý osobný kontakt s pôsobením Ducha Svätého, so svedectvami iných ľudí o konaní Otca v ich životoch, s chválami. O nejaký čas neskôr, po ukončení seminára, som sa stal členom…

  • Katka

    V deň odchodu som sa zobudila s migrénou, takže som do poslednej chvíle ležala a čakala, či budem schopná odísť. No po predchádzajúcich dňoch plných stresu z toho, že mám ísť na seminár, v deň odchodu som cítila absolútny pokoj. Na Otcovo srdce som sa prihlásila v polročnom predstihu s tým, že ak budem chcieť, odhlásim…

  • Lucka

    Na seminár Otcovo srdce som sa chystala už dlhší čas. Takmer po desiatich mesiacoch som sa konečne odhodlala a prihlásila sa naň. A dnes viem, že každého, kto si nie je istý, či je tento seminár pre neho, by som povzbudila k tomu, aby sa vybral na túto cestu. Pred seminárom som prežívala sklamanie zo…

  • Ivana

    Na Otcovo srdce ma pozvala priateľka, ktorá tam už bola a veľmi ma povzbudzovala, aby som neváhala a využila túto príležitosť. Prihlásila som sa, no čím bližšie bol termín seminára, tým viac som mala pocit, že naň nie je správny čas, pretože som sa vnútorne vôbec necítila na to, aby som sa na 5 dní „odstrihla“ od zvyčajných…

  • Petra

    A ako začala liať vodu na moje nohy, niečo sa vo mne zlomilo a spustilo to obrovský vodopád sĺz a vzlykov. Bola som oslobodená od masturbácie a pornografie. Vedela som to. Veľmi dlho som sa odhodlávala napísať toto svedectvo. Nie kvôli tomu, že by som neverila, že Pán ma uzdravil, ale kvôli mojej hanbe. Povedala by som v krátkosti…

  • Katka

    Som vdova. Môj manžel zomrel pred rokom a pol. Rok predtým zomrela moja mama. Dvaja ľudia, ktorí mi boli najbližší. Boli sme bezdetní, takže som ostala sama.  Krížová cesta môjho muža trvala štyri roky. Bolo to veľmi ťažké, no paradoxne práve počas tých štyroch rokov som cítila, že nás Boh drží pevne v náručí. Nič sa…