Michal

Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“

Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku mne veľa hovorí, ale je to ako dávanie pokynov. Hovorí mi, čo mám urobiť, vedie ma. Ale je to neosobné. Ako keď s niekým bývate v jednej domácnosti a ten človek vám necháva odkazy napísané niekde na tabuli. Osobne sa s tým človekom vôbec nestretáte.

Táto dievčina mi povedala: „Vieš, presne tieto veci sa riešia na Otcovom srdci.“ Tak som sa konečne prihlásil. 🙂 A dobre som urobil.

O seminári Otcovo srdce som veľa počul. Mal som od neho veľké očakávania, ale zároveň aj strach, či sa naplnia. Počas seminára sa ma Boh veľmi dotýkal a hovoril ku mne. Ukázal mi viac vecí.

Ale suverénne najviac sa ma dotklo vyučovanie o sirotstve. To, aký veľký je rozdiel, či žijeme ako siroty alebo ako synovia. Úplne som sa v tom našiel. Žil som ako stopercentná sirota. A to som už nejaký čas kráčal s Bohom.

Na seminári som si kúpil dve knihy od Jacka Frosta: Z otroctva k synovstvu a Prežívať Otcovo objatie. V prvej autor opisuje štrnásť rozdielov (myslím, že ich bolo štrnásť) medzi správaním siroty a syna. Sedeli na mňa všetky. 🙂 Bol to pre mňa ďalší šok. Musel som sa nad tým vážne zamyslieť a robiť z toho pokánie.

Ešte k môjmu pocitu, že Boh mi dáva iba pokyny a nie je tam to „osobné“. Myslel som si, že Boh to tak chce. Že mám najprv niečo akoby splniť a potom sa mi dá poznať aj osobne. Mýlil som sa. Bolo to úplne naopak. Ja som to nechcel. Cenil som si Boha preto, čo mi môže dať, a nie preto, kým je. Jeho požehnanie bolo pre mňa dôležitejšie ako vzťah s ním. A on vo svojej veľkosti, láske a pokore ma aj napriek tomu miloval a požehnával. Nezavrhol ma.

Toto svedectvo píšem s odstupom asi štyroch mesiacov od účasti na Otcovom srdci. Boh mi odvtedy ukázal ďalšie veci. A vedie ma stále ďalej. Ale seminár Otcovo srdce bol spúšťač. Veľmi dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Bol to zatiaľ najlepší seminár, na akom som sa doteraz zúčastnil. Odporúčam ho určite každému.

Podobné články

  • Katka

    Na Otcovom srdci som prežila uzdravenie niekoľkoročnej traumy po vážnej dopravnej nehode a strachu zo šoférovania. Na seminár Otcovo srdce som sa dostala vďaka uvoľneniu zopár miest, keďže termín, na ktorom som sa zúčastnila, bol určený pre konkrétnu farnosť – komunitu, v ktorej som však ja nebývala. Bol to pre mňa zásah do zabehnutého štýlu…

  • Katka

    O seminári Otcovo srdce som sa dozvedela vo svojom spoločenstve, ktoré mi ho aj odporučilo. Asi rok pred seminárom som mala zvláštny čas, keď som v modlitbách Bohu odovzdávala rôzne ťažké situácie, udalosti a okolnosti, ktoré sa udiali v mojom živote a ktoré ma svojím spôsobom zraňovali. Ako čas plynul, vo svojej situácii a v…

  • Silvia

    Na seminár Otcovo srdce som prišla ako sprievod pre svoju mamu. Bola som však otvorená tomu, že aj mňa sa môže niečo z programu dotknúť. V prvý deň som sa usalašila na stoličke, aby som si pri chválach oddýchla, nič som neočakávala… Avšak slová piesne: „Chcem ťa spoznať viac,“ ma tak zasiahli, až som sa rozplakala. Zľakla…

  • Martin

    Keď som mal 7 rokov, moji rodičia sa rozviedli. Kým ešte boli spolu, bál som sa otca pre jeho nevyspytateľnú povahu – vedel sa rýchlo nahnevať, niekedy ma trestal pre hlúposti, a aj keď sme sa hrali, vedel byť dosť drsný. Občas chodil domov opitý a spomínam si, ako sme ho raz ráno našli spať…

  • Martina

    Uvědomila jsem si, že si potřebuji vyřešit problémy, které sahají daleko do minulosti. Mé největší zranění pochází z doby, když jsem měla asi pět měsíců. Dostala jsem tehdy zápal plic a máma mě musela dát do nemocnice. Tam si mě nechali celý měsíc s tím, že mě rodiče vůbec nesměli navštěvovat. Má cesta k víře byla…

  • Pavol

    Až v hmatateľnej duchovnej atmosfére seminára Otcovo srdce Otec cez Ducha Svätého postupne menil moje srdce. Najprv ho stíšil, viedol ma následne k vyznaniu hriechov a pokániu, na záver k chvále a takto si ma pripravil na prijatie svojich darov. Na úplnom konci seminára som bol svedkom toho, ako sa malému dievčatku trpiacemu tupozrakosťou po…