Michal

Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“

Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku mne veľa hovorí, ale je to ako dávanie pokynov. Hovorí mi, čo mám urobiť, vedie ma. Ale je to neosobné. Ako keď s niekým bývate v jednej domácnosti a ten človek vám necháva odkazy napísané niekde na tabuli. Osobne sa s tým človekom vôbec nestretáte.

Táto dievčina mi povedala: „Vieš, presne tieto veci sa riešia na Otcovom srdci.“ Tak som sa konečne prihlásil. 🙂 A dobre som urobil.

O seminári Otcovo srdce som veľa počul. Mal som od neho veľké očakávania, ale zároveň aj strach, či sa naplnia. Počas seminára sa ma Boh veľmi dotýkal a hovoril ku mne. Ukázal mi viac vecí.

Ale suverénne najviac sa ma dotklo vyučovanie o sirotstve. To, aký veľký je rozdiel, či žijeme ako siroty alebo ako synovia. Úplne som sa v tom našiel. Žil som ako stopercentná sirota. A to som už nejaký čas kráčal s Bohom.

Na seminári som si kúpil dve knihy od Jacka Frosta: Z otroctva k synovstvu a Prežívať Otcovo objatie. V prvej autor opisuje štrnásť rozdielov (myslím, že ich bolo štrnásť) medzi správaním siroty a syna. Sedeli na mňa všetky. 🙂 Bol to pre mňa ďalší šok. Musel som sa nad tým vážne zamyslieť a robiť z toho pokánie.

Ešte k môjmu pocitu, že Boh mi dáva iba pokyny a nie je tam to „osobné“. Myslel som si, že Boh to tak chce. Že mám najprv niečo akoby splniť a potom sa mi dá poznať aj osobne. Mýlil som sa. Bolo to úplne naopak. Ja som to nechcel. Cenil som si Boha preto, čo mi môže dať, a nie preto, kým je. Jeho požehnanie bolo pre mňa dôležitejšie ako vzťah s ním. A on vo svojej veľkosti, láske a pokore ma aj napriek tomu miloval a požehnával. Nezavrhol ma.

Toto svedectvo píšem s odstupom asi štyroch mesiacov od účasti na Otcovom srdci. Boh mi odvtedy ukázal ďalšie veci. A vedie ma stále ďalej. Ale seminár Otcovo srdce bol spúšťač. Veľmi dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Bol to zatiaľ najlepší seminár, na akom som sa doteraz zúčastnil. Odporúčam ho určite každému.

Podobné články

  • Anna

    Na seminár Otcovo srdce sa nedá zabudnúť. Veľmi veľa som tam dostala, obrovský pretlak lásky… ešte aj v týchto dňoch z tej lásky čerpám. Mám len jeden problém, nedokážem nájsť vhodné slová, ktorými by som opísala moju RADOSŤ, lebo tá bola taká obrovská, že žiadne slovo ju nevie dokonale opísať. Spoznala som tam, že som…

  • Stela

    Vyrastala som v tradičnej katolíckej rodine na dedine. V období tesne po puberte nastal zlom a postupne – aj keď som vo vnútri cítila, že to, čo sa deje nie je dobré – som prestala chodiť na svätú spoveď, na sväté prijímanie a nakoniec aj do kostola. Stále som sa modlievala, hlavne keď prišli ťažkosti – či už v osobnom…

  • Mike a Jenny Proudlerovci

    Mike a Jenny Proudlerovci hovoria o svojej životnej ceste, o strastiach v živote a ťažkostiach v ich manželstve. Zdieľajú svoj objav pokladu nového života v nebeskom Otcovi, ktorý úplne premenil a premieňa ich samotných aj ich vzájomný vzťah. Pozývajú aj teba vydať sa na dobrodružstvo s Otcom. Mike a Jenny Proudlerovci sú zapojení do služby…

  • Marcel

    Sviatosť krstu som prijal som ako 17-ročný a tento jedinečný duchovný zážitok mi vtedy sprítomnil synovstvo Božie v mojom živote. Ale spočiatku bolo prežívanie týchto krásnych skutočností vzhľadom na rodinné pomery, v ktorých som sa nachádzal, ťažké. Aj na základe čítania evanjelia som získal nový obraz Boha ako milujúceho nebeského Otca, ktorý bol odlišný od mojej…

  • Soňa

    Keď som v prvý večer na seminári išla spať, zistila som, že nemám štuple do uší proti chrápaniu spolubývajúcich. Na izbe som bola s dvoma kamarátkami a vedela som, že ony nechrápu, tak som si myslela, že mi tie štuple ani nebudú chýbať. Lenže v noci som zistila, že obidve zvyknú počas noci chodiť na…

  • Katka

    V deň odchodu som sa zobudila s migrénou, takže som do poslednej chvíle ležala a čakala, či budem schopná odísť. No po predchádzajúcich dňoch plných stresu z toho, že mám ísť na seminár, v deň odchodu som cítila absolútny pokoj. Na Otcovo srdce som sa prihlásila v polročnom predstihu s tým, že ak budem chcieť, odhlásim…