Michal

Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“

Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku mne veľa hovorí, ale je to ako dávanie pokynov. Hovorí mi, čo mám urobiť, vedie ma. Ale je to neosobné. Ako keď s niekým bývate v jednej domácnosti a ten človek vám necháva odkazy napísané niekde na tabuli. Osobne sa s tým človekom vôbec nestretáte.

Táto dievčina mi povedala: „Vieš, presne tieto veci sa riešia na Otcovom srdci.“ Tak som sa konečne prihlásil. 🙂 A dobre som urobil.

O seminári Otcovo srdce som veľa počul. Mal som od neho veľké očakávania, ale zároveň aj strach, či sa naplnia. Počas seminára sa ma Boh veľmi dotýkal a hovoril ku mne. Ukázal mi viac vecí.

Ale suverénne najviac sa ma dotklo vyučovanie o sirotstve. To, aký veľký je rozdiel, či žijeme ako siroty alebo ako synovia. Úplne som sa v tom našiel. Žil som ako stopercentná sirota. A to som už nejaký čas kráčal s Bohom.

Na seminári som si kúpil dve knihy od Jacka Frosta: Z otroctva k synovstvu a Prežívať Otcovo objatie. V prvej autor opisuje štrnásť rozdielov (myslím, že ich bolo štrnásť) medzi správaním siroty a syna. Sedeli na mňa všetky. 🙂 Bol to pre mňa ďalší šok. Musel som sa nad tým vážne zamyslieť a robiť z toho pokánie.

Ešte k môjmu pocitu, že Boh mi dáva iba pokyny a nie je tam to „osobné“. Myslel som si, že Boh to tak chce. Že mám najprv niečo akoby splniť a potom sa mi dá poznať aj osobne. Mýlil som sa. Bolo to úplne naopak. Ja som to nechcel. Cenil som si Boha preto, čo mi môže dať, a nie preto, kým je. Jeho požehnanie bolo pre mňa dôležitejšie ako vzťah s ním. A on vo svojej veľkosti, láske a pokore ma aj napriek tomu miloval a požehnával. Nezavrhol ma.

Toto svedectvo píšem s odstupom asi štyroch mesiacov od účasti na Otcovom srdci. Boh mi odvtedy ukázal ďalšie veci. A vedie ma stále ďalej. Ale seminár Otcovo srdce bol spúšťač. Veľmi dôležitý bod na mojej duchovnej ceste. Bol to zatiaľ najlepší seminár, na akom som sa doteraz zúčastnil. Odporúčam ho určite každému.

Similar Posts

  • Katka

    Keď som v práci povedala, že idem na seminár Otcovo srdce, jedna priateľka, ktorá na ňom už bola, mi povedala, že prídem ako iný človek. Toto jej očakávanie mi nebolo príjemné. Vedela som, že by som potrebovala Božiu pomoc vo viacerých oblastiach, ale žeby mi pomohol 5-dňový seminár, to som si nebola istá. Každopádne som sa…

  • D. S.

    Hoci som vždy mala dobrý vzťah s Bohom a na našom vzťahu som pracovala, až na Otcovom srdci som pocítila bezpodmienečnú lásku, a to skrze odpustenie iným ľuďom. Boh na seminári vstúpil do jednej situácie z môjho detstva, ktorú úplne prepísal. Pocítila som obrovskú slobodu. To všetko zlé, čo sa mi stalo, vybudovalo sklenený múr…

  • Eva

    Jeden z veľkých problémov, s ktorými som na seminár išla, bolo moje zlyhávanie vo vzťahu k našim štyrom deťom. Na seminári Otcovo srdce som sa zúčastnila už štvrtýkrát. Chcem sa podeliť o jedno poznanie, ktoré mi nebeský Ocko dal teraz, zopár týždňov po seminári. Jeden z veľkých problémov, s ktorými som na seminár išla, bolo moje zlyhávanie vo vzťahu k našim štyrom…

  • Ivana

    Na Otcovo srdce ma pozvala priateľka, ktorá tam už bola a veľmi ma povzbudzovala, aby som neváhala a využila túto príležitosť. Prihlásila som sa, no čím bližšie bol termín seminára, tým viac som mala pocit, že naň nie je správny čas, pretože som sa vnútorne vôbec necítila na to, aby som sa na 5 dní „odstrihla“ od zvyčajných…

  • Marcel

    K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel. Prichádzali pády, sklamania, znechutenie…

  • Natália

    Chcela by som sa vám touto cestou poďakovať za milosti, ktoré sa mi dostali na vašich seminároch Otcovo srdce. V septembri 2019 som bola na seminári tretíkrát. Chcem sa poďakovať za tri veci. Prvá vec: Odpustenie skrze obraz topánok Keď som bola na druhom seminári a mali sme napísať  list odpustenia, nevedela som, komu by som mala…