Katka
Keď som v práci povedala, že idem na seminár Otcovo srdce, jedna priateľka, ktorá na ňom už bola, mi povedala, že prídem ako iný človek. Toto jej očakávanie mi nebolo príjemné. Vedela som, že by som potrebovala Božiu pomoc vo viacerých oblastiach, ale žeby mi pomohol 5-dňový seminár, to som si nebola istá. Každopádne som sa za to už dopredu modlila.
Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala jeden rok. Moja mama sa opäť vydala a môj otčim nemal ku mne najlepší vzťah. Keď sa mi narodil brat, jeho pokrvný syn, cítila som sa ním odstrčená. Aj toto manželstvo dospelo k rozvodu. Okolnosti boli veľmi tvrdé.
Boha som spoznala až po týchto udalostiach, pokrstená som bola ako 12-ročná. Boh ma viedol a napriek mojim poblúdeniam nikdy nevzdal boj o mňa. Získal si moje srdce až natoľko, že som vstúpila do rehole. Aj tu ma veľmi láskavo a pozorne viedol.
Ježiš ako Božská osoba mi bol ozaj blízky, ale Boh Otec vzdialený. Určite dobrý, ale vzdialený, ako môj pokrvný otec. Mal ma rád, stretávali sme sa, ale nebol pri mne v každodenných udalostiach. Pre odstrčenie zo strany môjho otčima som vo svojich vzťahoch často pociťovala úzkosť z prípadného odvrhnutia, bojovala som so žiarlivosťou a porovnávaním. Potrebovala som vynikať nad iných, aby si ma všimli. Spoločenské stretnutia boli pre mňa často nepríjemné.
Od začiatku seminára Otcovo srdce som cítila blízkosť Boha Otca, ale v priebehu dní na seminári som bola taká zaplavená jeho láskou, že som sa cítila ako zaľúbená. Láska ma budila aj v noci. Boh Otec ma objal, radoval sa zo mňa. Počula som jeho srdce bijúce láskou ku mne. Dal mi spoznať, ako ho mrzí to, čo som prežila v detstve. Že bol stále blízko pri mne, len ja som ho nevedela vnímať. A že mi teraz vynahrádza všetko, čo mi chýbalo.
Pri čítaní môjho listu odpustenia boli zlomené moje súdy a ja som prijala dar radosti. Od seminára sa oveľa viac smejem. Dokážem tancovať pred Bohom, získala som novú odvahu a slobodu. Otvorila som sa darom Ducha Svätého, voči ktorým som bola dovtedy zablokovaná. Žijem svoj život ako dcéra nebeského Ocka. Viac si cením seba. Áno, je to Ocko, nežný, láskavý a pozorný! Vidím jeho starostlivosť na každom kroku, zázračne usporadúva veci okolo mňa.
Láska Ocka sa prelieva cezo mňa na iných, cítim sa oslobodená milovať. Niektoré moje vzťahy sa veľmi prehĺbili. Môj život má novú chuť a farbu. Či v oblasti duchovnej, či takej bežnej, každodennej.
Ďakujem, Ocko! Ďakujem, Robert a Viki; ďakujem každému členovi tímu; ďakujem, Lucka, Veronika, Tomáš, Drahuška… ktorí ste to prežili so mnou. Bol to najvzácnejší čas, zlom v mojom živote.
Katka
