Marcel

K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel.

Prichádzali pády, sklamania, znechutenie zo seba samého a vôbec som netušil, ako hľadať podstatu toho celého. Vždy, keď som si myslel, že som siahol už na najhlbšie dno, tak som sa dokázal prepadnúť ešte hlbšie. Všetko sa hromadilo – v práci aj doma – nevedel som vydržať sám so sebou. Moja túžba po zmene bola veľká, no snaženie mi akosi nešlo.

Moja manželka mi navrhla, že by sme mohli absolvovať seminár Otcovo srdce. Povedal som jej, nech ide najprv ona a ja pôjdem potom, ale trvala na tom, že bude lepšie, ak pôjdem prvý ja. Tak ako väčšinou, aj teraz som jej povedal: “Dobre, prihlásim sa.” Asi by som to pustil z hlavy, keby manželka nepovedala, že ona ma prihlási, a to na februárový termín. Zvažoval som, koľko dovolenky na to budem potrebovať a aké to celé bude. No súhlasil som a ona mi to zaplatila.

Na seminár som sa vybral v očakávaní, čo sa bude diať, lebo už mnohí ľudia mi vraveli, aké je to úžasné. Po 15 rokoch manželstva som bol prvýkrát preč z domu na viac ako dve noci, a tak som si vravel, že si aspoň oddýchnem.

Náš Ocino sa ma začal dotýkať hneď od začiatku, no akosi inak, než som to vnímal dovtedy – pretože aj predtým som už párkrát Jeho dotyk vnímal. Bolo pre mňa oslobodzujúce odovzdať sa mu v modlitbách, otvoriť mu svoje srdce, sedieť pod Jeho pohľadom a nič nemusieť. Bolo pre mňa veľkou milosťou, keď sa uzdravovali moje zranenia a cítil som, ako veľmi Mu na mne záleží. Na mne, ktorý spravil toľko chýb, toľko prešľapov. Všetko to bolo zrazu preč, a to vďaka Jeho pôsobeniu, vďaka Jeho služobníkom, ktorí tam boli a ktorých si použil. Zrazu som sa vedel pozerať na ľudí aj na život inými očami a zostala vo mne túžba robiť všetko s Ním.

Nie je to teraz dokonalé, ale keď vieš, že si pod Jeho pohľadom, keď Ho voláš do celého svojho života a keď Ho hľadáš a pýtaš sa, kde by ťa chcel mať, keď sa pozeráš na svet skrze lásku, ktorou ťa zaplavuje, tak je to zrazu iné.

Chcem povzbudiť všetkých, ktorí váhajú, či ísť: Verte, stojí to za to…

Marcel