Marcel

K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel.

Prichádzali pády, sklamania, znechutenie zo seba samého a vôbec som netušil, ako hľadať podstatu toho celého. Vždy, keď som si myslel, že som siahol už na najhlbšie dno, tak som sa dokázal prepadnúť ešte hlbšie. Všetko sa hromadilo – v práci aj doma – nevedel som vydržať sám so sebou. Moja túžba po zmene bola veľká, no snaženie mi akosi nešlo.

Moja manželka mi navrhla, že by sme mohli absolvovať seminár Otcovo srdce. Povedal som jej, nech ide najprv ona a ja pôjdem potom, ale trvala na tom, že bude lepšie, ak pôjdem prvý ja. Tak ako väčšinou, aj teraz som jej povedal: “Dobre, prihlásim sa.” Asi by som to pustil z hlavy, keby manželka nepovedala, že ona ma prihlási, a to na februárový termín. Zvažoval som, koľko dovolenky na to budem potrebovať a aké to celé bude. No súhlasil som a ona mi to zaplatila.

Na seminár som sa vybral v očakávaní, čo sa bude diať, lebo už mnohí ľudia mi vraveli, aké je to úžasné. Po 15 rokoch manželstva som bol prvýkrát preč z domu na viac ako dve noci, a tak som si vravel, že si aspoň oddýchnem.

Náš Ocino sa ma začal dotýkať hneď od začiatku, no akosi inak, než som to vnímal dovtedy – pretože aj predtým som už párkrát Jeho dotyk vnímal. Bolo pre mňa oslobodzujúce odovzdať sa mu v modlitbách, otvoriť mu svoje srdce, sedieť pod Jeho pohľadom a nič nemusieť. Bolo pre mňa veľkou milosťou, keď sa uzdravovali moje zranenia a cítil som, ako veľmi Mu na mne záleží. Na mne, ktorý spravil toľko chýb, toľko prešľapov. Všetko to bolo zrazu preč, a to vďaka Jeho pôsobeniu, vďaka Jeho služobníkom, ktorí tam boli a ktorých si použil. Zrazu som sa vedel pozerať na ľudí aj na život inými očami a zostala vo mne túžba robiť všetko s Ním.

Nie je to teraz dokonalé, ale keď vieš, že si pod Jeho pohľadom, keď Ho voláš do celého svojho života a keď Ho hľadáš a pýtaš sa, kde by ťa chcel mať, keď sa pozeráš na svet skrze lásku, ktorou ťa zaplavuje, tak je to zrazu iné.

Chcem povzbudiť všetkých, ktorí váhajú, či ísť: Verte, stojí to za to…

 

Marcel

Podobné články

  • Janka

    Seminár sa konal v Rodinkove v malebnej prírode, kam pri prechádzke duša sama zalieta k Bohu. Na seminári sa zúčastnili aj manželia s deťmi. O deti sa počas vyučovaní úžasne starala detská služba – dievčatá.Pri izbe, kde som bola ubytovaná, boli dve kreslá, a keď som raz vchádzala do izby, sedel tam chlapec s malou…

  • Stanislav

    Hľadať príčiny svojich aktuálnych problémov v detstve a vo výchovných chybách rodičov je už istý čas dosť v móde, psychológia je toho plná a, žiaľ, je v tom aj veľa diletantstva a v konečnom dôsledku to môže priniesť aj viac zla než dobra. Vedel som, že aj na seminári Otcovo srdce je táto téma „na…

  • Katka

    Som vdova. Môj manžel zomrel pred rokom a pol. Rok predtým zomrela moja mama. Dvaja ľudia, ktorí mi boli najbližší. Boli sme bezdetní, takže som ostala sama.  Krížová cesta môjho muža trvala štyri roky. Bolo to veľmi ťažké, no paradoxne práve počas tých štyroch rokov som cítila, že nás Boh drží pevne v náručí. Nič sa…

  • Pavla

    Vyrůstala jsem ve věřící katolické rodině. Měla jsem tátu i mámu, kteří mne měli rádi. Přesto jsem citově strádala, protože rodiče mi naplňovali především mé biologické a hmotné potřeby, ale mé osamělé a zraněné srdce nedokázali ošetřit. Především proto, že jsem se uzavřela do sebe se svým vnitřním prožíváním, mými bolestmi a strachy a nikomu jsem…

  • Lucia

    Si vzácny diamant… „Si vzácny diamant, riečna perla, ktorá presne pasuje do prúdu rieky, a na tvoje miesto žiadna iná nepasuje. Utkal som ťa v lone tvojej matky (porovnaj Ž 139, 13), tak vzrastaj v láske a vo viere.“ Toto sú slová, ktoré mi od 22. novembra 2018 neustále znejú v ušiach a moje srdce ich dookola prežíva. Adresoval mi ich…

  • Tadeáš

    Že vraj chlapi nepotrebujú plakať? Patrím medzi tých, ktorí seminár Otcovo srdce neabsolvovali iba raz. Rozhodne však musím napísať, že ten prvý veľmi intenzívne rozbehol proces môjho vnútorného uzdravovania „na vyššie otáčky“. Niekedy ten proces skutočne trvá dlho. Ale dôležité je, že sa rozbehne. Som kňazom a bolo mi ešte pred svätením jasné, že pokiaľ nevyriešim…