Michaela
Keď sme sa v utorok po seminári s manželom vrátili domov, stretli sme sa s mojimi rodičmi, ktorí nám strážili deti. V príhodnej chvíli som sa im ospravedlnila za to, že som nebola vždy dobrou dcérou. U nás v rodine sa veľmi neospravedlňovalo, takže taká krátka veta bola naozaj postačujúca a spôsobila dojatie a slzy u oboch.
Veľa sme sa v ten večer rozprávali a dôsledkom toho všetkého sa naši ešte v ten deň – v utorok, keď sme sa vrátili – prihlásili na nasledujúci seminár! 🙂
Mám z toho obrovskú radosť, celý seminár som si hovorila, že si neviem predstaviť mojich rodičov na Otcovom srdci, a oni ešte v ten deň súhlasili. Veľké veci sa dejú!
Ďakujem za to!!!
Aj celému tímu za službu a za všetko, čo robíte!
Michaela
