Pavol

Pavol

Až v hmatateľnej duchovnej atmosfére seminára Otcovo srdce Otec cez Ducha Svätého postupne menil moje srdce. Najprv ho stíšil, viedol ma následne k vyznaniu hriechov a pokániu, na záver k chvále a takto si ma pripravil na prijatie svojich darov. Na úplnom konci seminára som bol svedkom toho, ako sa malému dievčatku trpiacemu tupozrakosťou po modlitbe náhlo zlepšilo videnie, čo spôsobilo „puknutie“ tvrdého obalu môjho srdca z dlhodobo potláčaných emócií a spustenie očistného plaču, aký som nikdy vo svojom živote nezažil. Následne som vďaka členom tímu absolvoval náročnú, dramatickú, ale veľmi potrebnú modlitbu uzdravenia.

Musím svedčiť, že aj po návrate domov Otec pokračuje so začatou prácou na mojom srdci. Už viac ráz, odkedy som sa vrátil domov, som ešte dostal dar sĺz – vnímam, že tým, čo sa stalo na Otcovom srdci, sa akoby „otvoril kanál“, cez ktorý moje dlho potláčané emócie môžu vytekať. 

Dostal som dar až nadprirodzenej lásky k mojej manželke a druhý deň po príchode domov som v plači objal svojho najstaršieho syna, ktorého som dlho zanedbával, a odprosil som ho za odpustenie mojej tvrdosti voči nemu. Spolu s manželkou sme sa nad ním modlili, čo spustilo aj jeho slzy, a vnímam, že úprimne oľutoval svoje správanie voči nám, s čím sme sa v rodine dlhodobo trápili.

Otec mi zároveň poslal do života sprievodcu, ktorý si prešiel podobnou cestou a ktorý mi dáva cenné rady ako rozvíjať prijaté dary. Vnímam obrovskú duchovnú ochranu pred zlom. Intenzita pokušení, ako som ju poznal pred seminárom, rapídne, ale naozaj rapídne klesla. mMdlím sa novým spôsobom, spovedal som sa a prežíval svätú omšu novým spôsobom, robím duchovné úkony, ktoré som nikdy doteraz nerobil, Božie slovo na mňa „kričí“, keď ho čítam…

Všetko toto bolo Duchom Svätým dirigovaná príprava na naplnenie prorockého prisľúbenia, ktoré Boh dal cez proroka Ezechiela a ktorého som ja sám svedectvom: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich“ (Ez 36, 26-27).

Otec je veľmi dobrý. Otec je Bohom zázrakov, Bohom milosrdenstva a Bohom splnených prísľubov v pravom čase. Amen! 

Pavol

Podobné články

  • Michaela

    Pri modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som otcovi zazlievala – či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou.  Na Otcovom srdci som bola v októbri 2018 a zdá sa mi to už veľmi dávno. Nechcem zabudnúť na to, čo tam pre mňa Pán robil, tak som sa rozhodla, že…

  • Anna

    Na seminár Otcovo srdce sa nedá zabudnúť. Veľmi veľa som tam dostala, obrovský pretlak lásky… ešte aj v týchto dňoch z tej lásky čerpám. Mám len jeden problém, nedokážem nájsť vhodné slová, ktorými by som opísala moju RADOSŤ, lebo tá bola taká obrovská, že žiadne slovo ju nevie dokonale opísať. Spoznala som tam, že som…

  • Natália

    Na seminár som sa prihlásila ako náhradníčka. Keďže som mala veľmi ťažké detstvo, celé roky som chodila na modlitby za vnútorné uzdravenie. Boh niekoľko rokov krôčik po krôčiku uzdravoval moje zranenia. No posledný rok šiel stále hlbšie a hlbšie, až som v sebe objavila nespracované spomienky – hlboké traumy, z ktorých som mala zlé sny, výbuchy…

  • Katka

    O seminári Otcovo srdce som sa dozvedela vo svojom spoločenstve, ktoré mi ho aj odporučilo. Asi rok pred seminárom som mala zvláštny čas, keď som v modlitbách Bohu odovzdávala rôzne ťažké situácie, udalosti a okolnosti, ktoré sa udiali v mojom živote a ktoré ma svojím spôsobom zraňovali. Ako čas plynul, vo svojej situácii a v…

  • Katka

    V deň odchodu som sa zobudila s migrénou, takže som do poslednej chvíle ležala a čakala, či budem schopná odísť. No po predchádzajúcich dňoch plných stresu z toho, že mám ísť na seminár, v deň odchodu som cítila absolútny pokoj. Na Otcovo srdce som sa prihlásila v polročnom predstihu s tým, že ak budem chcieť, odhlásim…

  • Katka

    Než jsem jela na Otcovo srdce, měla jsem dost hlubokou sebenenávist a občas na mě přišly stavy tak hlubokého nesebepřijetí, že to bylo neunesitelné. Všechno jsem si dávala za vinu. Dokonce jsem nevěřila, že by Bůh mohl chtít, abych se cítila srovnatelná s druhýma lidma. Byla jsem opravdu na dně. Když jsem jela na Otcovo srdce,…