Lukáškov krok

Kamarátke sa nedávno prihodila takáto milá vec. Cestovala v aute so svojím 6-ročným synom a počas jazdy počúvali naše CD V Otcovom objatí 2.
Išlo práve hovorené slovo pred piesňou „Vezmi si všetko“, kde sa vraví o tom, že Ježiš ťa pozýva vykročiť za ním, urobiť ten krok, odovzdať sa mu.
Malý Lukáško sa zozadu ozve: „Mamička, ja to chcem urobiť.“
„A čo chceš urobiť, Lukáško?“
„No ten krok.“
„Dobre, tak to môžeme urobiť spolu? Môžem ti v tom nejako pomôcť?“
Moja kamarátka už pochopila, že toto je vážna chvíľa, a myslela si, že sa možno chytia za ruky, spolu sa pomodlia a tak odovzdajú Lukáškov život Pánovi Ježišovi.
Ale on nato: „Nie, netreba, ja to urobím sám.“
Keď auto zastalo, Lukáško vystúpil a… UROBIL KROK. Doslovne, fyzicky, jednoducho. A bolo.
Myslím si, že toto je zatiaľ najkratšia a najjednoduchšia modlitba vydania života Ježišovi, o akej som kedy počula.
Kamarátka mi vraví, že Lukáško sa odvtedy zmenil. Často sa chce rozprávať o duchovných veciach a chodiť na omšu, ktorú odvtedy volá „svätá omša“, nielen „omša“.
Deti nás fakt učia jednoduchosti. To len my dospelí všetko komplikujeme. Ježiš dobre vedel, prečo nám musel pripomínať: „Buďte ako deti“ 🙂
Evka