D. S.

Hoci som vždy mala dobrý vzťah s Bohom a na našom vzťahu som pracovala, až na Otcovom srdci som pocítila bezpodmienečnú lásku, a to skrze odpustenie iným ľuďom.

Boh na seminári vstúpil do jednej situácie z môjho detstva, ktorú úplne prepísal. Pocítila som obrovskú slobodu. To všetko zlé, čo sa mi stalo, vybudovalo sklenený múr medzi mnou a ľuďmi. Veľmi blízkych priateľov som zaň pustila, ale cudzích nie. Mohli ma vidieť, ale nepoznali ma skutočne. Lebo mne niečo bránilo prísť k nim.

Ale Boh tým, že vstúpil do tejto mojej bolestivej situácie, tento sklenený múr rozbil. A ja som slobodná, nebojím sa. Vstupujem do vzťahov, zaujímam sa o ľudí. Prestala som sa báť pýtať sa ich, prestala som sa báť byť sama v strede miestnosti, prestala som sa báť, že ma ľudia nebudú mať radi, lebo stále viem, že Boh ma má rád bezpodmienečne. Získala som slobodu v tom, že viem, že ak sa niekto iný cíti zle, nemusí to byť moja chyba. Stále sa mu snažím pomôcť, ale už si to nevyčítam. Prestala som mať potrebu neustále počuť slová uistenia a podpory, lebo viem, že veci robím dobre.

Prestala som sa na seba dívať ako na veľké sklamanie, pretože Boh vstúpil aj do ďalšej mojej skúsenosti a vysvetlil mi, že som viac ako všetky veci, ktoré sa mi kedy pokazili a ktoré som si vyčítala. Boh mi krásne všetko uzdravil. Aj keď cítim, že tento proces ešte trvá a určite by som sa rada na Otcovo srdce ešte vrátila a odstránila aj ostatné nánosy, ktoré v mojom srdci nemajú čo robiť.

Ďakujem všetkým, že pobyt na Otcovom srdci bol taký úžasný a že aj oni pomohli Ockovi, aby mi tak veľmi pomohol.

D. S.