Bibiána

Pokúsim sa napísať svedectvo o tom, čo som zažila na Otcovom srdci. Zmenilo to môj pohľad na Boha. Dovtedy som ho vnímala ako trestajúceho Otca Starého zákona, ktorý bol prísny, tvrdý a neustále nespokojný s tým, čo robíme.

Keď som v spoločenstve a medzi priateľmi počúvala, ako ľudia hovoria Bohu s takou láskou a nehou “nebeský Otecko”, “Ocko”, myslela som si, že asi nečítali Starý zákon, pretože hneď by boli pochopili, že sú mimo. Vtedy som, samozrejme, netušila, že nie oni, ale ja som mimo 🙂  Tak som sa len usmievala, mysliac si svoje.

V jeden deň mi kamarátka povedala, že ide na seminár Otcove srdce. Zase ďalšia, čo nečíta Bibliu, pomyslela som si. No tým, že mi o tom povedala, niečo vo mne spustila. Začala som sa za to modliť. Vravela som si, že keď poznám Ježiša, možno  by som mala spoznať aj Otca…

Keď sa kamarátka vrátila zo seminára, nadšene svedčila každému v spoločenstve o tom, čo prežíva s Bohom Otcom. Zasiahlo ma to. Začala som sa viac modliť, aby mi horelo srdce túžbou ísť tam. Zrazu som začala robiť všetky kroky k tomu, aby som sa dostala na Otcovo srdce. Tesne pred odchodom som mala strach, ale išla som.

Rodinkovo je nádherné tiché miesto, ktoré som si zamilovala. Zbadala som hojdačku, pohojdala som sa a cítila som sa ako dieťa.

Prvý deň prebehol normálne, nič výnimočné sa nedialo. A prišiel deň druhý, tretí, štvrtý… a ON konal. Pri modlitbách sa mi dával spoznať. Zakúsila som lásku nebeského Otca, “narodila som sa mu do rúk“. Hojdal ma v náručí, zaodel láskou. Jeho prítomnosť sa  „liala“ na mňa počas modlitby. Až som si myslela, že nevydržím toľko lásky. A on pokračoval. Ukázal mi, že v každej situácii je so mnou, že ma nikdy neopustí, že on je ten, ktorý prvý prichádza, keď celý svet odišiel. Miloval ma ešte pred stvorením sveta a bude ma milovať naveky. Táto pravda si razila cestu do môjho srdca mnoho rokov, než som ju bola schopná prijať.

Dnes viem, že mám milujúceho OTECKA, ktorému robím radosť už len tým, že som.

Keď neviete nájsť správny vzťah k Bohu, choďte na Otcovo srdce. Keď chcete lepší vzťah s Oteckom, choďte na Otcovo srdce. A do tretice: keď seminár, tak Otcovo srdce. Nebudete ľutovať, lebo Otecko dáva len dobré dary svojim deťom 🙂

 

Bibiána

Podobné články

  • Peter

    Počas seminára nás Vicki viedla modlitbou, v ktorej sme si mali predstaviť záhradu, kde môžeme stretnúť Boha Otca. Mal som zatvorené oči a snažil som sa predstaviť si takúto záhradu, kde by som mohol pozvať Boha. Mysľou mi prebehovali rôzne záhrady, ktoré som už videl, ale ani jedna sa mi nepozdávala a nezotrval som pri nej….

  • Michaela

    Len krátko z minulosti: Zhruba od svojich 16 rokov poznám Otca. Dal sa mi poznať – v jednom okamihu – v čase, keď som ešte bola zarytá ateistka a presvedčená, že pochádzame z opice☺. V tom čase som bola na dne. Bez chuti do života, bez zmyslu, s pocitom, že nikto na svete ma nemá rád (po smrti môjho biologického otca) a že…

  • Janka

    Boh nám túži dať oveľa viac, ako si vieme predstaviť   Trinásť rokov sa liečim na ťažkú depresiu. Keď to u mňa prepuklo, nevedela som, čo sa so mnou deje. V istých chvíľach som si myslela, že som azda posadnutá, keďže to nešlo nijak stopnúť. Vlastnými silami som to nevedela ovládať (telesné pocity, myšlienky, úzkosti, nemohla…

  • Mária

    Na seminár som sa prihlásila uprostred dlhšieho obdobia „na púšti“. Viem, že Boh je verný a dobrý, ale ako najstaršie dieťa, ktoré je zvyknuté sa o seba vždy postarať samo, som si tento „sirotský“ postoj preniesla aj sem a čakala som, že na seminári sa zázraky a krásne veci budú diať skôr druhým ľuďom než mne….

  • Marcel

    Sviatosť krstu som prijal som ako 17-ročný a tento jedinečný duchovný zážitok mi vtedy sprítomnil synovstvo Božie v mojom živote. Ale spočiatku bolo prežívanie týchto krásnych skutočností vzhľadom na rodinné pomery, v ktorých som sa nachádzal, ťažké. Aj na základe čítania evanjelia som získal nový obraz Boha ako milujúceho nebeského Otca, ktorý bol odlišný od mojej…

  • Katka

    Som vdova. Môj manžel zomrel pred rokom a pol. Rok predtým zomrela moja mama. Dvaja ľudia, ktorí mi boli najbližší. Boli sme bezdetní, takže som ostala sama.  Krížová cesta môjho muža trvala štyri roky. Bolo to veľmi ťažké, no paradoxne práve počas tých štyroch rokov som cítila, že nás Boh drží pevne v náručí. Nič sa…