Martin
Volám sa Martin Harčár. Mám 49 rokov a som už 24 rokov kňazom Komunity Emanuel. Pochádzam z východu Slovenska z Bardejova. Aktuálne pôsobím v Univerzitnom pastoračnom centre v Prešove.
Seminár Otcovo srdce som absolvoval po tom, čo som zažil najťažšie obdobie môjho života. Bol som ustanovený za farára do novovzniknutej farnosti na košickej periférii. Bolo to mimoriadne náročné, lebo okrem zriadenia farnosti na zelenej lúke, vytvorenia kancelárie a zabezpečenia ubytovania bolo potrebné aj vysporiadať pozemky a cintorín na území zriadenej farnosti. V pláne bola aj stavba farského pastoračného centra. V tom čase ochorel na rakovinu môj otec a vo veľmi krátkom čase nato zomrel. Aby toho nebolo málo, tak môj najlepší priateľ odišiel z komunity a následne aj z kňazstva. No a do toho všetkého sa začalo podlamovať aj moje zdravie. Bol to trúchlivý čas, keď sa zdalo, že sa všetko kazí a vyhliadky do budúcnosti sú mizerné.
Vtedy ma známi zo spoločenstva MaranaTha pozvali absolvovať seminár Otcovo srdce. Hovorili o tom s takým nadšením a entuziazmom, že som nemohol odolať. Rozhodol som sa túto ponuku prijať s tým, že si urobím takú osobnú duchovnú obnovu. Keď sa termín blížil, začali sa vo farnosti kopiť problémy a vyvstávať neskutočné komplikácie. Hneď som vybadal, že tu cielene „niekto“ vyrába nepríjemnosti, aby som tam nešiel. Bol to pre mňa jasný znak, že tam na mňa čaká veľké požehnanie, keď sa kopia prekážky na ceste. A nemýlil som sa.
Keď som došiel na miesto, všetok tlak zrazu ustal. Väčšina problémov sa po ceste v aute telefonicky vyriešila a tie ostatné zrazu tak nesúrili. Mohli pár dní počkať. Od prvých tém som vnímal, že Boh ma sem pozval, aby mi ukázal skryté rany srdca, zlé nastavenie očakávaní, búral predsudky a zaužívané spôsoby myslenia a konania. Na povrch vyplávali niektoré nepríjemné zážitky z detstva a mladosti, ktoré viedli k tomu, že som si vytvoril falošné obranné mechanizmy a zaprisahal som sa, že niektoré veci už viac nedopustím. To spôsobilo zatrpknutosť môjho srdca. Mal som ťažké srdce na svojho otca, lebo ma nechal niektoré situácie v detstve riešiť bez jeho pomoci. Trvalo mi veľmi dlho, kým som mu dal za pravdu a uznal, že vtedy vlastne konal správne. A prijal v hĺbke srdca pravdu, že to bol z jeho strany akt dôvery – nie toho, že sa na mňa v danej chvíli vykašľal. Okrem toho som zistil, že mám „pivnicu a v nej medveďa“, a tak som ju zamkol a tváril sa, že neexistuje. Boh nadvihol koberec a ukázal mi problémy, ktoré som tam zamietol a neriešil. Už dávno predtým som absolvoval seminár „Nanovo s Bohom“ zameraný na vnútorné uzdravenie a oslobodenie, a tak som si myslel, že mňa sa téma uzdravenia srdca až tak týkať nebude. Povzbudím sa, ako ma môj nebeský Otec má rád, a pôjdem ďalej slúžiť do farnosti. Mýlil som sa.
Boh konal ako skúsený terapeut. S veľký taktom a jemnocitom mi ukazoval, čo ešte túži uzdraviť, čo potrebujem zmeniť a v čom by som mal ešte dozrievať. Bol som naozaj zaskočený tým, koľko sa toho ešte v hlbinách môjho srdca ukrýva. Myslel som, že po 20 rokoch kňazstva a 22 rokoch v Komunite Emanuel ma Boh potľapká po pleci a povie mi, že je na mňa hrdý. No to, čo sa dialo na seminári, som ozaj nečakal. Som však za to nesmierne vďačný. Nebolo to ľahké, dotýkalo sa to rán a išlo to niekedy aj cez slzy, no zmenilo ma to a zmenilo to aj moju kňazskú službu. Boh premenil moje rany na oslávené rany, z ktorých prúdi požehnanie. A ľudia – hlavne tí zranení – to vedia vycítiť. Prichádzajú ku mne s väčšou dôverou. To, čo som tam zažil, mi prinieslo oveľa viac slobody, odovzdanosti a pokoja do všetkého, čím v živote prechádzam.
Vrelo tento seminár odporúčam hlavne tým, ktorí si myslia, že oni sú už za vodou – aspoň čo sa vnútorných rán srdca a skúsenosti s dobrotou a láskou Boha týka. Myslím, že budete milo prekvapení, tak ako ja. Otvorte sa Otcovmu srdcu. On nesklame a prekoná všetky vaše očakávania. Ja som toho živým svedectvom.
o. Martin Harčár
