Stanislav

Hľadať príčiny svojich aktuálnych problémov v detstve a vo výchovných chybách rodičov je už istý čas dosť v móde, psychológia je toho plná a, žiaľ, je v tom aj veľa diletantstva a v konečnom dôsledku to môže priniesť aj viac zla než dobra.

Vedel som, že aj na seminári Otcovo srdce je táto téma „na stole“. Takže som o nej už vopred veľmi úprimne a hlboko uvažoval.

Môj postoj bol ten, že – vďaka Bohu – nemal som rodičov, ktorí by ma niečím tak hlboko zranili, že by ma to negatívne poznačilo na celý život a bolo by sa treba od toho nejako oslobodiť, uzdraviť. Tiež som si vedomý, že v mojom veku (58) už výchovné pôsobenie rodičov prekrylo množstvo ďalších vplyvov a mojich vlastných rozhodnutí, z ktorých nemôžem ani nechcem obviňovať rodičov. A napokon, obaja sú už u Boha, takže otvárať si čo i len v mysli niečo negatívne v súvislosti s nimi nepokladám za dobrý nápad a radšej si chcem živiť spomienky na ich lásku a krásne veci s nimi – bolo ich dosť.

Ibaže…

Náš milosrdný a neobyčajne nežný Otec to videl inak.

Za ten rok, čo som o seminári vedel a čítal knižku Život v Otcovej láske, ako aj za tých pár hodín seminára, isto aj vďaka modlitbám ľudí okolo mňa, si ma pripravil, aby som tomu porozumel „from a different perspective“ 🙂 , z iného zorného uhla. Nie ako obviňovanie rodičov, nie ako vyhováranie sa na nich za svoje životné chyby, nie ako jalové vŕtanie sa v minulosti, ktoré ma má len zbytočne rozrušiť a rozplakať.

Začal mi prinášať – s jemnosťou, ktorú neviem ani opísať – pomaly a postupne jednu za druhou myšlienky, spomienky a úvahy o tom, kde sa moji rodičia (možno) neprejavili optimálne, veď predsa boli nedokonalí, ako aj ja som (a v súvislosti s mojím vlastným rodičovstvom to mám celkom jasne pred očami). A vďaka Božej milosti a blízkosti, som bol schopný si to pri-pustiť (krátko to zabolelo) a od-pustiť. A bolesť pominula.

Moja láska k rodičom tým nebola poznačená, len som sa k nim postavil ako dospelý. A vzal som si, čo som potreboval. No predovšetkým som si absolútne úžasným spôsobom uvedomil, že tu (TU) mám pri sebe svojho nebeského Otca, ktorý nielenže chyby nerobí, ale má pre mňa v každej chvíli práve to, čo potrebujem od Otca dostať.

Je to jedinečná skúsenosť, pre mňa. Som za ňu vďačný a zo srdca ju prajem prežiť každému.

Stanislav Košč

Podobné články

  • Bibiána

    Pokúsim sa napísať svedectvo o tom, čo som zažila na Otcovom srdci. Zmenilo to môj pohľad na Boha. Dovtedy som ho vnímala ako trestajúceho Otca Starého zákona, ktorý bol prísny, tvrdý a neustále nespokojný s tým, čo robíme. Keď som v spoločenstve a medzi priateľmi počúvala, ako ľudia hovoria Bohu s takou láskou a nehou…

  • Marcel

    Sviatosť krstu som prijal som ako 17-ročný a tento jedinečný duchovný zážitok mi vtedy sprítomnil synovstvo Božie v mojom živote. Ale spočiatku bolo prežívanie týchto krásnych skutočností vzhľadom na rodinné pomery, v ktorých som sa nachádzal, ťažké. Aj na základe čítania evanjelia som získal nový obraz Boha ako milujúceho nebeského Otca, ktorý bol odlišný od mojej…

  • Nina

    Ako som tam kľačala, začali sa mi vynárať situácie zo života, keď som riskovala svoj život, situácie, keď som bola chorá a namiesto k Bohu som sa utiekala k smrti. Boli to situácie, keď som si myslela, že zomrieť je super, „veď budem s Bohom“. V decembri 2019 som bola na operácii a rana mi…

  • Anna

    Na seminár Otcovo srdce sa nedá zabudnúť. Veľmi veľa som tam dostala, obrovský pretlak lásky… ešte aj v týchto dňoch z tej lásky čerpám. Mám len jeden problém, nedokážem nájsť vhodné slová, ktorými by som opísala moju RADOSŤ, lebo tá bola taká obrovská, že žiadne slovo ju nevie dokonale opísať. Spoznala som tam, že som…

  • Mirka

    Rada by som sa podelila o tom, čo som prežila na Otcovom srdci. Na seminári som bola prvýkrát. A napriek tomu, že som nepoznala štruktúru ani program, cítila som, že pri stretnutí s Otcom musí prísť aj na tému odpustenia. S odpustením som mala  skúsenosť už skôr, mala som za sebou dlhú a náročnú cestu….

  • Silvia

    Na seminár Otcovo srdce som prišla ako sprievod pre svoju mamu. Bola som však otvorená tomu, že aj mňa sa môže niečo z programu dotknúť. V prvý deň som sa usalašila na stoličke, aby som si pri chválach oddýchla, nič som neočakávala… Avšak slová piesne: „Chcem ťa spoznať viac,“ ma tak zasiahli, až som sa rozplakala. Zľakla…