Stanislav

Hľadať príčiny svojich aktuálnych problémov v detstve a vo výchovných chybách rodičov je už istý čas dosť v móde, psychológia je toho plná a, žiaľ, je v tom aj veľa diletantstva a v konečnom dôsledku to môže priniesť aj viac zla než dobra.

Vedel som, že aj na seminári Otcovo srdce je táto téma „na stole“. Takže som o nej už vopred veľmi úprimne a hlboko uvažoval.

Môj postoj bol ten, že – vďaka Bohu – nemal som rodičov, ktorí by ma niečím tak hlboko zranili, že by ma to negatívne poznačilo na celý život a bolo by sa treba od toho nejako oslobodiť, uzdraviť. Tiež som si vedomý, že v mojom veku (58) už výchovné pôsobenie rodičov prekrylo množstvo ďalších vplyvov a mojich vlastných rozhodnutí, z ktorých nemôžem ani nechcem obviňovať rodičov. A napokon, obaja sú už u Boha, takže otvárať si čo i len v mysli niečo negatívne v súvislosti s nimi nepokladám za dobrý nápad a radšej si chcem živiť spomienky na ich lásku a krásne veci s nimi – bolo ich dosť.

Ibaže…

Náš milosrdný a neobyčajne nežný Otec to videl inak.

Za ten rok, čo som o seminári vedel a čítal knižku Život v Otcovej láske, ako aj za tých pár hodín seminára, isto aj vďaka modlitbám ľudí okolo mňa, si ma pripravil, aby som tomu porozumel „from a different perspective“ 🙂 , z iného zorného uhla. Nie ako obviňovanie rodičov, nie ako vyhováranie sa na nich za svoje životné chyby, nie ako jalové vŕtanie sa v minulosti, ktoré ma má len zbytočne rozrušiť a rozplakať.

Začal mi prinášať – s jemnosťou, ktorú neviem ani opísať – pomaly a postupne jednu za druhou myšlienky, spomienky a úvahy o tom, kde sa moji rodičia (možno) neprejavili optimálne, veď predsa boli nedokonalí, ako aj ja som (a v súvislosti s mojím vlastným rodičovstvom to mám celkom jasne pred očami). A vďaka Božej milosti a blízkosti, som bol schopný si to pri-pustiť (krátko to zabolelo) a od-pustiť. A bolesť pominula.

Moja láska k rodičom tým nebola poznačená, len som sa k nim postavil ako dospelý. A vzal som si, čo som potreboval. No predovšetkým som si absolútne úžasným spôsobom uvedomil, že tu (TU) mám pri sebe svojho nebeského Otca, ktorý nielenže chyby nerobí, ale má pre mňa v každej chvíli práve to, čo potrebujem od Otca dostať.

Je to jedinečná skúsenosť, pre mňa. Som za ňu vďačný a zo srdca ju prajem prežiť každému.

Stanislav Košč

Podobné články

  • Katka

    Keď som v práci povedala, že idem na seminár Otcovo srdce, jedna priateľka, ktorá na ňom už bola, mi povedala, že prídem ako iný človek. Toto jej očakávanie mi nebolo príjemné. Vedela som, že by som potrebovala Božiu pomoc vo viacerých oblastiach, ale žeby mi pomohol 5-dňový seminár, to som si nebola istá. Každopádne som sa…

  • Michal

    Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“ Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku…

  • Anka

    Na začiatku seminára som Bohu hovorila, aby robil, čo On chce, len nech neodídem s pocitom, že som mu niečo nedovolila alebo že som niečo zastavila pre ohľady na druhých ľudí. Prvý deň ráno, keď som si doma čítala liturgické čítanie z Ezechiela, kde bolo napísané: „Vylejem na vás čistú vodu a budete očistení od všetkých modiel,“…

  • Pavol

    Až v hmatateľnej duchovnej atmosfére seminára Otcovo srdce Otec cez Ducha Svätého postupne menil moje srdce. Najprv ho stíšil, viedol ma následne k vyznaniu hriechov a pokániu, na záver k chvále a takto si ma pripravil na prijatie svojich darov. Na úplnom konci seminára som bol svedkom toho, ako sa malému dievčatku trpiacemu tupozrakosťou po…

  • Marcel

    K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel. Prichádzali pády, sklamania, znechutenie…

  • Mirka

    Rada by som sa podelila o tom, čo som prežila na Otcovom srdci. Na seminári som bola prvýkrát. A napriek tomu, že som nepoznala štruktúru ani program, cítila som, že pri stretnutí s Otcom musí prísť aj na tému odpustenia. S odpustením som mala  skúsenosť už skôr, mala som za sebou dlhú a náročnú cestu….