Ako sa ma v tomto roku dotkla Otcova láska?
Členovia tímu Otcovho srdca zdieľajú svoje skúsenosti
„Aj po rokoch služby v Otcovom srdci, po rokoch možnosti nechať sa formovať modlitbami a ľuďmi, ktorí kráčajú s Otcom už dlhý čas, ma i tak stále a znovu prekvapuje jeho Láska. Dostáva ma do kolien, akým starostlivým Otcom je a že ma miluje príliš na to, aby ma nechal takým, aký som. S touto dôverou som sa mu odvážil dovoliť tento rok orezávať ma a učiť ešte viac, a to aj cez ťažkosti. A tie prichádzajú, ale to budú vždy. No je rozdiel prechádzať údolím bez Otca a s ním. A tak sa začínajú rodiť poklady a o to viac dôvery, a život, hoci nie jednoduchý a bezproblémový, je plný a nádherný. A v človeku rastie sloboda a radosť, a dokáže milovať seba i druhých aj so všetkými našimi biedami. A On hovorí a šepká a dvorí môjmu srdcu zas a znova. Je verným Bohom.“
__________________________________
„Tento rok som veľmi zažila vlastnú krehkosť a zraniteľnosť a veľmi sa ma dotklo že Otec ma napriek všetkým mojim prešľapom, chybám a nedokonalostiam miluje a že ho môžem stretnúť v mojej slabosti. On doplní to, čo mi chýba, a nemusím to dávať z vlastných síl, čo je veľmi oslobodzujúce.“
__________________________________
„Jeden z najsilnejších zážitkov, dotykov bol skrze obraz, ktorý som dostala na seminári vo februári a cez ktorý Boh na pokračovanie prehovára k môjmu srdcu. V obraze boli na kope darčeky, úhľadné balíčky, zabalené v baliacom papieri. Pre každého je niečo pripravené a môže si to rozbaliť. Hoci to bolo slovo pre účastníkov, hneď som vedela, že je to aj pre mňa. Ten môj balíček vyzeral ako obyčajný sivý kameň zabalený v servítke. Ale keď som ho odbalila, bol to vzácny drahokam, kryštál. A Ocko mi hovoril: ,Ty si si myslela, že na teba nezostalo? Že pre teba nemám niečo špeciálne? Že som zabudol, nemal čas…?‘ Veľmi sa ma to vtedy dotklo a stále sa k tomu vraciam a pripomínam si to. Že som preňho vzácna a že má pre mňa dobré dary.“
__________________________________
„Tento rok sa ma dotkla Božia láska rôznymi spôsobmi, ale tak výnimočne v Medžugorí, kde mi Boh ukázal, aký skvelý je môj syn, ktorého som dovtedy vnímal ako problém.“
__________________________________
„S veľkou láskou a radosťou som prichádzala na semináre, kde je to vždy ,dotyk neba‘. Nebeský Ocko mi uzdravoval srdce, celé moje vnútro, posilňoval ma na mojej ceste životom. V Rodinkove, kde sa rada vraciam, je už samotné prostredie pripravené svedčiť o dobrote a láske nášho Boha. S hlbokou bázňou som sledovala, ako Ocko jemne vstupuje do sŕdc svojich detí a nežne ich zahŕňa svojou nekonečnou láskou. Ako sa im prihovára a nevzdáva sa. Moja vďačnosť a pokora sa prehĺbili. ĎAKUJEM za možnosť byť v tíme a starať sa o svojich nových bratov a sestry!“
__________________________________
„Som mamou štyroch detí, najmladšia Alžbetka tento rok pristúpila k prvému sv. prijímaniu. Ešte pred prípravou na slávnosť som raz cestou do práce povedala nebeskému Ockovi: ,Pane, tak by som chcela pekné nové šaty, no nemám na to peniaze.‘ S rýchlou strelnou modlitbou som prišla do práce. Vošla som do kancelárie, keď vtom zazvonil telefón. Kolegyňa mi volala, či môže za mnou prísť, že niečo pre mňa má. Kolegynka prišla o pár minút a povedala, že kúpila dcére šaty a vôbec sa jej nepáčia. A keďže sú zo stopercentného hodvábu, bolo jej ľúto ich len tak niekam vyhodiť. Vraj nech si ich skúsim, či mi nesadnú, a ak sa mi budú páčiť, že mi ich daruje. Vybrala som z tašky šaty a už len tie farby a srdcia na nich ma chytili za srdce! LOVE vpísané do sŕdc ma dojalo. Aký krásny veľavravný DAR LÁSKY! A z jemného hodvábu. Sadli mi ako uliate. Presne také som chcela, vzdušné, nie obtiahnuté, elegantné, originálne strihom i dizajnom. Dokonalé pre mňa. Ocko tak rýchlo odpovedal na túžbu môjho srdca. A nielen to. V tých šatách je vpísaná jeho veľká láska ku mne.“
„Tento rok som mala veľmi konkrétnu skúsenosť s tým, ako ma Otec prekvapil svojou láskou a štedrosťou. Mala som v pláne dlhšie sa modliť sa za jednu vec. Premyslela som si, akým spôsobom a ako dlho to budem robiť, a povedala som si, že ak sa to stane, budem to považovať za veľkú milosť, za zázrak. A tá vec sa stala skôr, ako som vôbec začala s modlitbami. Otec naplnil túžbu môjho srdca skôr, ako som vlastne začala prosiť, predišiel ma, prekvapil…“
__________________________________
„Boh Otec sa ma veľmi dotkol v čase, keď som bola na viacerých po sebe idúcich seminároch a bola som už unavená. Bolo to viacero Božích dotykov, pre mňa dôležitých. Keď som už nevládala, ozvali sa mi ľudia. Jeden s otázkou, ako mi je, ďalší, že mi príde pomôcť, len tak kvôli mne, a ďalší človek ma vypočul a úplne mi rozumel, keď som sa zdieľala, ako mi je. Pre mňa to boli veľmi konkrétne prejavy Božej lásky. Cez ľudí mi Otec ukazoval, že vie o mne, stojí pri mne a zaujíma sa o mňa. Nech je za to oslávený!“
__________________________________
„Aj tento rok som bol v bázni z toho, ako Otec nežne vstupoval so svojou láskou do príbehov mnohých ľudí, ktorým som mal tú česť slúžiť. No, samozrejme, najviac mi utkvel zážitok, keď slúžil mne a môjmu srdcu. Po jednom seminári v Rodinkove som sa zostal ešte deň modliť a strávil som nejaký čas v tichu a samote, so sebou samým a s Otcom. Miestna kaplnka, ale aj okolitá príroda sú na to ideálne. Mal som nejaké očakávania, no Ježiš ma aj tak zaskočil svojou nežnou potešujúcou láskou, ktorou mi večer v kaplnke slúžil ako malému chlapcovi. Presne tak, ako to často mám privilégium pozorovať, že to robí v životoch iných na seminároch Otcovo srdce.“
__________________________________
„Keď sme tento rok boli slúžiť na seminári Otcovo srdce, hoci to bolo sotva badať, boli sme tam už traja. Malý drobček v mojom brušku si počas celého seminára užíval tú záplavu Otcovej lásky a dotyky Ducha Svätého. Počas poobednej modlitby (keď bola záhrada), som so zatvorenými očami vnímala čo mi Otec hovorí k aktuálnemu obdobiu a užívala si Jeho prítomnosť. Zrazu som dostala ten najkrajší dar a nikdy na tento moment nezabudnem. Naša malá Noemi sa ohlásila kopancom a ja som prvý krát pocítila dotyk toho nežného stvorenia vo mne. Otec ho načasoval brilantne – Boh je dobrý, vždy dobrý!“
__________________________________
„Rok 2024 bol pre mňa prelomový, lebo som vo februári bola zasvätená a prijatá do Ordo virginum, takže sa zo mňa stala zasvätená panna Nitrianskej diecézy. Od toho okamihu rozbaľujem tento dar, ktorý som dostala, a objavujem jeho krásu, najmä to, že špeciálnym spôsobom už navždy patrím Kristovi. Nielen na tejto zemi, ale už navždy aj v nebi.“
__________________________________
„Počas seminárov som bola svedkom toho, ako sa náš nebeský Ocko dotýkal a uzdravoval nielen mňa, ale aj ostatných. Najsilnejším momentom pre mňa bolo vidieť, ako sa členovia tímu modlia jeden za druhého, a zažiť tú česť modliť sa spolu s nimi za ľudí. Bola som svedkom uvoľnenia generačných pút neodpustenia a hriechu, keď Ocko lial svoj hojivý olej do rán a uzdravoval ich. Vnímala som, ako Duch Svätý posilňoval môjho vnútorného ducha a viedol nás v modlitbách. Bol to hlboký a povzbudzujúci zážitok, ktorý mi ukázal, aká veľká a nežná je Božia láska.“
———————————–
„Aj napriek tomu, že témy a prednášky na seminári mi neboli cudzie, Otec mi opäť pripomenul, že jeho láska je bezpodmienečná a že sa neustále stará. Už len to, ako som počas tlmočenia videla, ako ľudí naplňuje jeho láska, bolo pre mňa obrovským svedectvom. Keď prišiel najprv človek zlomený, zronený, ale po modlitbe odišiel nový človek, uzdravený, radostný.“
„Tohto roku mi nebeský Otec vďaka polročnej nezamestnanosti doprial oveľa viac možností intenzívnejšie vstúpiť do služby, kde som nielen spoznal ďalších služobníkov, ale mohol som hlbšie vstúpiť aj do vzájomného spoznávania a prehlbovania osobných priateľstiev. Zároveň sa ma Otec začal ešte hlbšie dotýkať, a to hlavne počas modlitebnej služby. Akoby mi ešte citlivejšie dovolil vstúpiť do medzery medzi ním a človekom, ktorému slúžim. Jeho dotyk sa prejavoval mojím plačom a citlivosťou. Neviem presne opísať, do akej mojej spomienky či skúsenosti vstupoval alebo čo sa dialo v mojom vnútri, no vnímal som jeho blízkosť, porozumenie a žiadne odsúdenie. Tento citlivý dotyk Otca pokračoval počas formačného stretnutia tímu a pozorujem ho aj ďalej. Otcova láska ma dojala aj počas služby umývania nôh, keď sa nepozerám na človeka, ale sústreďujem sa na prejav lásky umývaním. Až v závere som si všimol dojatie z intenzívneho dotyku Otcovej prítomnosti aj počas tejto formy modlitby a to mi dodáva nádej a citlivosť do ďalšej služby.“
__________________________________
„Mňa tento rok Otec obdarúval láskou a útechou. Potrebovala som jej veľa, lebo mi zomrel ,oco‘ (tak som volala môjho pozemského otca). Otcova láska ma učí jedine jemu zdieľať ťažkosti, rany, sklamania z druhých a zo seba. Prekvapuje ma, ako mi šepká do srdca práve v tých ťažkých chvíľach: ,Si moja, milujem ťa a tvoja hodnota je nesmierna v mojich očiach.‘ Zotiera mi slzy a dvíha mi hlavu a zrak k jeho očiam.“
__________________________________
„Vždy, keď prídem na seminár, Boh sa ma veľmi silne dotkne a cítim, ako postupne uzdravuje moje srdce. Tento rok jeden z účastníkov pri zdieľaní povedal, že počúvať nás je ako piť z čistého horského prameňa. V tej súvislosti sa mi pripomenul obraz z Ezechiela o vode, ktorá vyviera vo svätyni a uzdravuje všetko. Počúvanie o Otcovej láske a ponorenie sa do jeho objatia, modlitba tým jednoduchým obrazom, že som ako malé bábätko na dlani Boha, na ktoré sa pozerá a miluje ho. Vďaka tomuto dieťa môže rásť a cíti sa milované, prijaté, cíti, ako doň prúdi život a zmysel, a tak sa buduje identita syna a dcéry. Prežila som to v lete veľmi silno a často sa modlím týmto obrazom. Stiahnem sa do ticha, postavím sa do Božej milujúcej prítomnosti a nechám sa objať jeho láskou. Jeho láska dokáže zlomiť klamstvá, ktorým som verila, a vložiť do môjho srdca pravdu, že som milovaná a chcená. Veľmi ma to vnútorne teší a snažím sa ohlasovať túto pravdu ľudom, ktorí žijú blízko a nevedia to. Cítim v srdci taký oheň, že by som chcela ohlasovať zo striech, že nie sme otroci, ale deti Boha.“
__________________________________
„Osobne som nesmierne vďačná a je pre mňa požehnaním, že som súčasťou Otcovho srdca, a opäť som videla, ako sa Boh Otec dotýka sŕdc ľudí, svojich milovaných detí, a mení ich životy. Objavujú, že sú nekonečne milovaní, že nie sú sami, sú vzácni. Veľmi sa teším, že som milovaná Božia dcéra, o ktorú sa nebeský Ocko, stará.“
__________________________________
„Vždy ma fascinuje pri službe OS, aký dobrý je náš Boh. Spomínam si na jednu paniu, ako sme sa trápili na modlitbe, až prišiel zvrat a Pán sa dotkol srdca tejto ženy. Prišla jasavá radosť a mala premenenú tvár. Žiarila ako slniečko a ja som sa radoval s ňou. Úžasný je náš Pán.“
———————————–
Tento rok som na seminári prijala Otcovu lásku v podobe radosti a prijatia zo strany členov tímu, keďže s viacerými som sa nevidela už veľmi dlho. Či už v rozhovoroch (Moni, Ľubka, Ira, Bea… vďaka), ale aj v povzbudení (Ogarove povzbudenie do tlmočenia, keď som prežívala, že nie som dosť dobrá, lebo som znova slúžila po asi 2 rokoch) a modlitbe (Vicki sa zaujímala o to, ako sa mám, a moje zdieľanie sme zakončili aj modlitbou za veci, o ktorých som hovorili). Ocko, ďakujem ti za obnovu nádeje, nadšenia a radosti.“