Katka

V deň odchodu som sa zobudila s migrénou, takže som do poslednej chvíle ležala a čakala, či budem schopná odísť. No po predchádzajúcich dňoch plných stresu z toho, že mám ísť na seminár, v deň odchodu som cítila absolútny pokoj.

Na Otcovo srdce som sa prihlásila v polročnom predstihu s tým, že ak budem chcieť, odhlásim sa. Ako sa seminár približoval, čoraz viac som sa z neho chcela odhlásiť a hľadala som si sama pre seba výhovorky, prečo by bolo lepšie, keby som tam nešla. Nevedela som si predstaviť byť päť dní v spoločenstve ľudí, ktorých nepoznám, a navyše päť dní počúvať „sladké“ prednášky o tom, aký je Boh dobrý. Tak som si povedala, že sa predtým pomodlím Novénu odovzdanosti a uvidím, či pôjdem. V deň odchodu som sa zobudila s migrénou, takže som do poslednej chvíle ležala a čakala, či budem schopná odísť. No po predchádzajúcich dňoch plných stresu z toho, že mám ísť na seminár, v deň odchodu som cítila absolútny pokoj. Bolesť klesla na znesiteľnú mieru, a tak som odcestovala.

Hneď od príchodu som cítila, že Boh sa o mňa vo všetkom stará: bolesť hlavy úplne ustúpila a navyše som sa rýchlo zoznámila s obdivuhodnou osobou (neskôr aj ďalšími), s ktorou som potom mala tú česť stráviť dlhé hodiny rozhovormi. Takže začiatočné „problémy“ boli zažehnané. Na programe sa mi veľmi páčilo, že bol poňatý veľmi slobodne, nikto ma nič nenútil robiť nasilu, a tak všetky ostatné obavy zo mňa rýchlo opadli. Nevedela som si totiž predstaviť, ako pôjdem za niekým z tímu na modlitbu v objatí. Vravela som si, že ja určite nejdem nič také absolvovať, som silná, ja to zvládnem aj bez toho. Po pár minútach, keď som sledovala ostatných ľudí, ako tam chodia a prežívajú veľmi emotívne chvíle, som sa začala pohrávať s myšlienkou, že keď som už tu, tak to môžem skúsiť. Plán bol jasný –  osobu z tímu rýchlo objať a odísť. No ako som k nej prišla, objala ma a začala mi vravieť, že už nemusím byť viac silná, že na nič nemusím byť sama, lebo Otec je vždy pri mne. Tam som pochopila, že to mi musí hovoriť sám Boh, lebo veď som nikomu nehovorila, ako sa cítim. Tak som sa mu otvorila a zahrnula ma taká láska, akú som dovtedy nikdy nezažila. Plán rýchlo objať a odísť nevyšiel 🙂

Nikdy som nechápala, ako môže niekto nazývať Boha Otcom, prišlo mi to také divné, príliš sladké. No počas týchto piatich dní, ako Láska postupne premieňala moje zatvrdnuté srdce, som to pochopila. Pochopila som, že som Ockovou princeznou, ktorú ľúbi tak veľmi, že si to ani neviem predstaviť. Päť dní seminára – alebo ako to ja nazývam: môjho wellness pobytu pre dušu – nakoniec ušlo tak rýchlo, že už teraz sa neviem dočkať ďalšieho 🙂

Je týždeň po Otcovom srdci, vonku stále prší, no ja mám stále radosť v srdci. Radosť v srdci, že ma Ocko naplnil svojou láskou a ja už nemusím viac iba prežívať sama, že môžem konečne žiť! A túžim rozširovať do celého sveta, ako veľmi nás Ocko ľúbi.

A preto ak si rovnaký zatvrdnutý skeptik, ako som bývala ja, ak sa bojíš či hľadáš výhovorky, prečo nejsť na Otcovo srdce, odovzdaj tieto starosti Bohu a choď. On sa o teba postará a dokáže aj s tvojím srdcom zázraky, ak sa mu otvoríš.

Katka