Maj odvahu byť slabý a milovať (Premena mysle II)

Naposledy som sa pokúsil položiť základy k téme premeny zmýšľania a skončil som tým, že potrebujeme byť ochotní a pripravení odmietnuť všetko, čo žijeme a prijímame, ak sa to prieči Božiemu slovu. Dnes by som rád hovoril o dvoch konkrétnych princípoch sveta (osobne ich volám lži sveta). Prvý je o skrývaní vlastnej slabosti, druhý o životnom cieli „mať sa dobre“. Oba vyzerajú na prvý pohľad neškodne, dokonca často až pozitívne. Z vlastnej skúsenosti viem, že je dosť veľká šanca, že v nich prirodzene fungujeme aj my kresťania. To je však problém, pretože aj keď na to na prvý pohľad nevyzerajú, priečia sa princípom Božieho kráľovstva zachyteným v Božom slove. A spôsobujú, že skĺzavame z toho, čo sa biblicky volá život v Duchu alebo podľa Ducha, do života podľa tela.

Skrývanie vlastnej slabosti (lož 1)

Ak tento princíp nazvem takto, nevyzerá až tak príťažlivo. No dal by sa vyjadriť aj vetami: „Buď vždy silný! Nedovoľ, aby ťa niečo dokázalo zraniť.“ A to už nevyzerá až tak zle. Minimálne pre chlapov.

Príklady zo sveta napadnú ľahko, pretože potrebu zostať silným a obrniť sa, nenechať sa prevalcovať a zabojovať o svoje miesto nájdeme v akejkoľvek forme verejného života (práca, spoločenské udalosti, politika, diskusie, škola, doprava, obchod…).

Okatým príkladom, kde tento princíp funguje v kresťanskom kontexte, je evanjelium prosperity, odmietajúce vlastnú slabosť a limity (kríž). Alebo aj medzi nami kresťanmi často prítomná a ľahko pozorovateľná neautentickosť a strojenosť, ktorá signalizuje, že mám miesta, ktoré nechávam v tme.

Menej nápadnými formami môžu byť napr. aj novoročné predsavzatia alebo neochota pustiť sa do služby, do ktorej nás síce Pán volá, ale ktorá presahuje naše sily. Oba prípady sú vlastne prejavom snahy priniesť Pánovi niečo z vlastných síl, zaslúžiť si jeho lásku a pozornosť a prejavom strachu vykročiť von z komfortnej zóny, kde už to je mimo mojej kontroly.

Som presvedčený, že Božie slovo nám ponúka opačný prístup. Pozýva nás odkrývať našu slabosť, v ktorej sa môže prejaviť Božia moc. Toto veľmi dobre vyjadruje Pánova odpoveď sv. Pavlovi po tom ako Pána trikrát prosil, aby ho zbavil niečoho, čo nazval „ostňom“: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12, 9).

Pre lepšie pochopenie sa oplatí pozrieť sa na slová „slabosť“ a „sila“, ktoré sú použité v tejto Pánovej vete. A tiež na to, kde všade sú rovnaké grécke výrazy v Písme ešte použité. Slabosť je tu jednoducho situácia človeka, v ktorej si sám nepomôže a je odkázaný na pomoc (milosť) niekoho iného, kto mu pomôcť dokáže. A slovo sila (dynamis) je vlastne Božia sila, v Biblii spojená vždy so zázrakmi.

Takže by sme vlastne mohli povedať, že vykročením do rizika odhalenia našej slabosti, našou totálnou kapituláciou a odovzdanosťou sa dávame Bohu priestor a dovolenie, že sa v našom živote môže prejaviť jeho zázračná moc. Čím vlastne vstupujeme do nebeskej reality a sťahujeme nebo na zem.

Vianoce a Veľká noc sú skvelým vyjadrením toho, že to takto v Božom kráľovstve funguje. Fascinuje ma, že tieto dva najväčšie kresťanské sviatky, ktoré registruje dokonca aj svet, obsahujú momenty, v ktorých bol Ježiš najslabší, a následne prejavenie Božej zázračnej zachraňujúcej moci.

Slabosť dieťaťa Ježiša, ktorého život ohrozuje svetský vladár Herodes, a zázračná záchrana skrze nadprirodzený Boží zásah.

Totálna slabosť Ježiša na kríži a zázračná Božia moc Ježišovho vzkriesenia.

Verím, že ak máš živý vzťah s Pánom a zalovíš v pamäti, spomenieš si, že práve ten moment, keď si si pred inými dovolil odhaliť svoju slabosť, keď si kapituloval pred Bohom, bol bodom zlomu, nevyhnutným pre tvoje stretnutie sa s Božou zachraňujúcou mocou.

Mať sa dobre – kritérium úspešného života (lož 2)

Pamätám si (matne) čas, keď otázka: „Ako sa máš?“ vôbec nebola bežnou otázkou pri stretnutí priateľov. Resp. znamenala otvorenie vážnejšieho a hlbšieho rozhovoru. A tiež ako ma nejaký čas prekvapovalo, že v anglicky hovoriacom prostredí sa táto otázka používa ako ekvivalent pozdravu „ahoj“ s očakávanou odpoveďou: „Dobre, ďakujem.“ A nikto nečaká, že mu začnem reálne rozprávať o tom, čo prežívam. Myslím, že fakt, že sme na Slovensku v tejto veci zosynchronizovaní zo Západom, znamená aj to, že sme podvedome prevzali hodnoty, ktoré sa skrývajú za touto sémantickou zvláštnosťou. Indikuje to, že hodnota „mať sa dobre“ získala v našej spoločnosti oveľa dôležitejšie postavenie.

Žijeme v kultúre, ktorá má pre žiadaný životný stav vlastný pojem „well-being“ (myslí sa tým stav, keď sa človek nachádza v životnej pohode, je zdravý a šťastný). V psychológii sa miera osobného „well-beingu“ aj skúma. Napr. vo vzťahu k rôznym štýlom života, životným situáciám atď.

Osobne som presvedčený, že pre mnohých kresťanov sa „well-being“ stal pascou, tak ako boli výšiny a falošní bôžikovia pre Izrael.

Táto hodnota je totiž skrz-naskrz pozitívna. Problémom je, že svet dáva na trón človeka a z „well-beingu“ spravil hlavný životný cieľ a kritérium úspešného života. Keďže žijeme vo svete, no ako Ježišovi učeníci nie sme zo sveta, potrebujeme sa neustále obnovovať premenou zmýšľania skrze Božie slovo v postoji viery. Ak to dostatočne nerobíme, je veľmi jednoduché nasiaknuť myslením sveta. Zvlášť pri takejto pozitívnej hodnote.

Či nie sme v tomto na šikmej ploche, zistíme jednoduchou skúškou správnosti. Zredukoval sa Ježiš prostriedkom na dosiahnutie „well-beingu“, uzdravenia, vyslobodenia, bohatstva, šťastia…?  Alebo je cestou k Otcovi?

Čo je teda naším skutočným cieľom? Ježiš vraví, že z perspektívy večnosti je ním toto: naučiť sa milovať (Mt 25, 31n). Že toto zostane, toto je to, na čom skutočne v mojom živote záleží.

Ježiš prišiel aby sme mali život v plnosti (Jn 10, 10), tak ako ho má aj on v plnosti. Tiež vraví, že jeho nasledovanie zahŕňa vziať každý deň svoj kríž (Lk 9, 23), tak ako aj on dokázal svoju lásku skrze ten svoj. A meradlom úspešného života nie je náš „well-being“, ale ovocie, ktoré nesieme. Konkrétne ovocie Ducha (Gal 5), čo je premena nášho charakteru.

Ak si si vo svojom živote postavil túto výšinu, jej zhodenie prinesie radikálnu zmenu. U mňa to napr. znamená, že prestávam skúšať meniť svoju manželku a svoje deti na mne milú a pohodlnú podobu. Alebo že hľadám a nachádzam útechu u Pána a nesnažím sa ju naháňať sám. Lebo ako so všetkými falošnými bohmi, aj s týmto je to rovnako – nikdy neprehovorí, nedotkne sa a ani neprinesie človeku to, čo si od neho sľubuje.

Matej Sabo

Článok prevzatý z ver.sk.