Odvaha byť zlomený

Premýšľam o tom, aké by to bolo, keby sme si ako kresťania dovolili byť sami pred sebou autentickí a nebáli sa ukazovať aj svoju zlomenosť.

Keď sa ma ľudia pýtajú na moju prácu, rada zažartujem a odpoviem, že čítam knihy a ešte mi za to aj platia 🙂 Vždy čakám, čo mi kolegovia z vydavateľstva pripravia na jazykovú korektúru tentoraz. Keď pred časom dorazila do môjho počítača Ann Voskampová, už mi nebola neznáma, lebo jej kniha Tisíc darov bola pre mňa svojho času čitateľským zážitkom roka. Keď som sa začítala do jej novinky Cestou zlomenosti, môj prvý dojem bol: táto žena je odvážna; má slobodu byť autentická, má odvahu vyniesť na svetlo svoje zápasy a slabosti. Často počúvame svedectvá o tom, ako niekto pred obrátením bojoval s depresiami, závislosťami či inými slabosťami, potom vstúpil do jeho života Ježiš a prišla sloboda a uzdravenie. Všetko sa vyriešilo. Áno, deje sa to aj takto a vďaka Bohu za to. Ale už menej počúvame svedectvá o tom, že ako roky kráčame s Pánom, ešte vždy zvádzame svoje boje a v našom uzdravovaní a oslobodzovaní sme stále na ceste, sme v procese. Potom sa začítate do Anninej knihy a zistíte, že rešpektovaná a oceňovaná autorka kresťanskej literatúry o sebe napíše: „Som tá, čo je odjakživa vnútri otrasená, pozná zlomenosť až do hĺbky kostnej drene a je sama sebou znechutená…“ Môže toto o sebe povedať uznávaná autorka kresťanskej literatúry a zrelá kresťanka? Nemala by mať takéto vnútorné zápasy už dávno za sebou?

Istý môj priateľ často vyučuje na tému odpustenie. Posledné mesiace prežíva vo svojej rodine obrovskú bolesť. Viackrát som už zažila, ako sa postavil pred poslucháčov a povedal: „V tomto momente mu (človeku, ktorý tú bolesť jeho rodine spôsobil, pozn.) ešte nedokážem odpustiť. Keby som ho stretol, nedopadlo by to dobre. Viem, že odpustenie je kľúčom k mojej slobode, a prosím Otca, aby mi s tým pomohol. Ale teraz to ešte jednoducho nedokážem. Verím, že príde deň, keď to s Otcom zvládnem.“ Skláňam sa pred jeho autentickosťou a úprimnosťou. Zrelý kresťan s celoeurópskou službou povie o sebe v prednáške o odpustení, že nedokáže odpustiť. Čo to urobí s ľuďmi, ktorí ho počúvajú? Stotožnia sa s ním. Prestanú sa hanbiť za svoju vlastnú zlomenosť. Zistia, že nie sú stratené prípady, keď ešte stále nevyhrali všetky svoje boje. Atmosféra v miestnosti sa uvoľní a odrazu sú všetci na jednej lodi. Nedelia sa na „uzdravených“ a „zranených“, „víťazov“ a „zlyhávajúcich“, ale všetci sú spolu na ceste a všetci rovnako potrebujú Otca, Spasiteľa a Tešiteľa.

Môj najnovší kamoš z YouTube videí Christopher West – uznávaný učiteľ teológie tela Jána Pavla II. – spomína, že raz mu jeho duchovný vodca povedal: „Christopher, ty si myslíš, že svätec je ten, čo sa už vyrovnal so všetkým svojím hnojom (trochu zjemňujem, lebo v angl. je použité slovo „shit“).Nie, nie. Svätec nie je ten, čo sa už vyrovnal so všetkým svojím hnojom. Svätec je ten, kto všetok svoj hnoj vystavil milosrdenstvu a láske Otca. To je život svätosti. Nie dávať si masky a predstierať, že všetko máme vyriešené, ale odkrývať všetok hnoj v našich srdciach pred milosrdnou láskou Boha. A mať úplnú dôveru, že jeho milosrdenstvo ide omnoho hlbšie ako hnoj v našich srdciach. To je cesta svätosti.“ Úžasné! To je sloboda! „Keď som slabý, vtedy som silný,“ píše Pavol (2 Kor 12, 10).

Premýšľam o tom, aké by to bolo, keby sme si ako kresťania dovolili byť sami pred sebou autentickí a nebáli sa ukazovať aj svoju zlomenosť. Aké by to bolo – a ja prvá sa nad tým potrebujem zamyslieť –, keby sme ľuďom okolo seba dovolili robiť chyby. A to aj kňazom, pastierom, rehoľníkom, lídrom… Keby sme z nich – a tiež zo seba – zložili to bremeno našich očakávaní, že treba byť dokonalý. Akú slobodu by to prinieslo do našich spoločenstiev a vzťahov. Koľko vyhorenia, stresu, zranení, únavy, snahy o výkon – a to aj duchovný – by sme si ušetrili, keby sme sebe aj iným dali slobodu byť slabými.

A tak to robím, ako ma učí kamoš Christopher a kamoška Ann: dovoľujem si byť nedokonalá a svoje slabosti vystavujem milosti plynúcej z Ježišovho kríža a viem, že ňou budú premenené. A uprostred toho chcem seba aj druhých vidieť pohľadom Otca, ktorý nám verí, ráta s nami, zveruje nám zodpovednosti, je hrdý na naše pokroky a je z nás nadšený, lebo sme JEHO.

Eva Petrovičová

Článok prevzatý z kumran.sk.

Podobné články

  • Novoročný list od Hoxarovcov

    Drahí priatelia, chýba nám náš spoločný čas, ktorý trávime s vami na Slovensku. Do roku 2021 vám prajeme hojné požehnanie; nech vy aj vaši blízki zažívate pokoj, radosť a dobré zdravie. Sledujeme situáciu na Slovensku a v susedných krajinách a modlíme sa za vás. Tento list píšeme 2. januára a s nádejou hľadíme na rok,…

  • Premena mysle I

    Božie slovo nám opakovane hovorí, že ak chceme rozoznať a plniť Božiu vôľu, potrebujeme sa obnovovať premenou zmýšľania. To zahŕňa v sebe nepripodobňovať sa „tomuto svetu“. Ak sa totiž budeme snažiť uplatňovať zákonitosti (paradigmy, lži) tohto sveta v našom živote viery, v Božom kráľovstve, zistíme, že to jednoducho nefunguje.  Aby sme predišli frustrácii, treba nahradiť…

  • Konaj z viery a neprezentuj seba (Premena mysle III)

    V predchádzajúcich blogoch sme sa v téme dostali od položenia základov až k predstaveniu dvoch konkrétnych lží sveta, ktorými môžeme ľahko nasiaknuť, ak si nedáme pozor a neobnovujeme sa premenou zmýšľania s pomocou Ducha Svätého a Božieho slova. Dnes chcem pokračovať ďalšími dvomi. Prvá je o ochote konať postavenej na emóciách alebo porozumení, druhá o…

  • Ako ďalej po Otcovom srdci

    Na seminári Otcovo srdce si určite prijal mnoho dobrých vecí a tvoj vzťah s Bohom Otcom sa začal meniť. Tvoje srdce sa začalo meniť. Niektoré z tých vecí, ktoré sa udiali, sú pre teba naozaj veľmi nové a možno v nich nevieš ešte úplne kráčať. Realita je však taká, že Boh veľmi túži, aby si…

  • Cesta výmeny

    Mám veľmi rada tento obraz. Namaľovala ho Kathryn Scaldwell počas modlitby. Kathrynin otec Jeff patrí k ľuďom, ktorých Boh poslal do môjho života ako dar. Jeffa Scaldwella som stretla po prvý raz v roku 2012 v Dolnom Kubíne na seminári Otcovo srdce. Netušila som vtedy, že sa naše cesty tak prepoja a ja aj vďaka nemu…

  • České a slovenské rehoľníčky v objatí Otcovho srdca

    Slovenský tím Otcovho srdca pripravil koncom júla na českom Velehrade seminár Otcovo srdce pre zasvätené ženy z oboch krajín. V srdci Európy tak mohlo Božiu otcovskú lásku, odpustenie a prijatie nanovo zakúsiť 64 účastníčok z 15 rehoľných spoločenstiev. Janka Jaššová OV, Eva Petrovičová a slovenský tím, tvorený laikmi, zasvätenými a kňazmi, citlivo previedli sestry rôznymi témami. Medzi najdôležitejšie patrili dôležitosť srdca,…