Premena mysle I

Božie slovo nám opakovane hovorí, že ak chceme rozoznať a plniť Božiu vôľu, potrebujeme sa obnovovať premenou zmýšľania. To zahŕňa v sebe nepripodobňovať sa „tomuto svetu“. Ak sa totiž budeme snažiť uplatňovať zákonitosti (paradigmy, lži) tohto sveta v našom živote viery, v Božom kráľovstve, zistíme, že to jednoducho nefunguje.  Aby sme predišli frustrácii, treba nahradiť hlúposti, ktoré sme (často nevedome, automaticky) prijali, pravdou Božieho slova. V tejto sérii článkov sa pokúsim niekoľko takýchto hlúpostí tohto sveta, ktorých vplyv som spozoroval aj vo svojom živote, odkryť. Pred tým, ako sa pustíme do konkrétnych príkladov hlúpostí, ktoré však tento svet prijíma ako pravdu, potrebujeme položiť základy.

Vieme, že v krste sme dostali Ducha Svätého. Je to ten Duch Svätý, o ktorom Boh v Ezechielovi 36 (a na iných miestach) sľubuje, že ho vloží do nášho vnútra a spôsobí, že budeme schopní kráčať podľa jeho nariadení.  List Hebrejom 8 dopĺňa, že už nikto nebude potrebovať poúčanie a sám bude poznať Pána a jeho hlas.

Čiže ak si bol pokrstený, máš Ducha Svätého, ktorý ti vraví, čo máš robiť. Dobrou správou je, že všetci, ktorí máme Ducha Svätého, teda vieme, čo máme robiť, aby sme žili Božiu vôľu.

Ďalšou dobrou správou je, že v Novej zmluve, ktorú Boh uzatvoril s človekom skrze Ježiša, je Boh tá zmluvná strana, ktorá garantuje, že budeme úspešní v naplnení zmluvy, nie človek. Uff!

Prečo to však akoby niekedy nefunguje? Poznáme to z vlastnej skúsenosti. A aj Pavol to opisuje v Rim 7. Vieme, čo máme robiť, a aj to chceme robiť, ale robíme niečo iné. Biblicky sa táto situácia volá život podľa tela. Pavol v Rimanoch pokračuje a ukazuje, že riešením je život podľa Ducha v Ježišovi Kristovi.

Možno nám trošku pomôže vedieť, že aj náš život podľa Ducha je proces. V Písme o Duchu Svätom na jednom mieste (Ef 1, 13-14) Pavol hovorí ako o Duchu Svätom prisľúbenia. Naše preklady uvádzajú „prísľubený Duch Svätý“. Keď to čítame takto, chápeme, že tým Pavol hovorí, že Duch Svätý, ktorý bol prisľúbený v Ezechielovi, bol teraz vyliaty. Keď to však prečítame tak, ako to je napísané v gréckom origináli, ako Duch Svätý prisľúbenia, rozumieme, že on – Duch Svätý – je začiatkom toho, čo bude dokončené v plnosti, keď príde Ježiš druhý raz vo svojej sláve. Duch Svätý je náš závdavok budúcich vecí. On je hýbateľ a pracuje (aj v nás) smerom k naplneniu všetkých prísľubov v Božom slove. Preto sa až do Ježišovho príchodu môžeme modliť vždy o viac a aj vstupovať do väčšej hĺbky života podľa Ducha.

Vieme, že do nášho života sa snaží vnášať klamstvá a ovplyvňovať ho aj duch sveta (to je jeho biblické pomenovanie, ktoré použil Pavol v 1Kor a v Ef a apoštol Ján v 1Jn; Ježiš sám použil pomenovanie knieža tohto sveta). Je zaujímavé, ako to v slovenčine znie podobne. Duch Svätý a duch sveta. A celkom to vyjadruje aj to, ako on vo svete pôsobí. Spochybňuje a prekrúca to, čo nám hovorí Boh, a snaží sa nám to podsunúť. „Skutočne vám Boh povedal, že nesmiete jesť zo žiadneho stromu?“

Preto je veľmi dôležité, koho počúvame, komu a čomu venujeme pozornosť a priestor vo svojich myšlienkach. Ako a o čom premýšľame. Čím sa plníme. Božie slovo vraví, že sme takí, ako premýšľame v duši (Prísl 23, 7).

Keď si prečítame tie Ježišove slová, kde hovoril o predstavivosti, mysli a ich vzťahu k reálne viditeľným skutkom (v Mk 7, Mt 5 atď.), dostaneme približne takýto obraz o tom, ako to funguje: myseľ je bránou, ktorou môžeme určitú myšlienku vpustiť dnu do srdca. Ona tam potom zapustí korene, usadí sa tam a nakoniec sa stane aj pozorovateľným správaním.

Asi sa zhodneme na tom, že historicky sa nachádzame v období, keď sú ľudia viac ako kedykoľvek doteraz exponovaní obrovskému množstvu informácií, myšlienok a názorov.

Ježiš sa v svojej veľkňazskej modlitbe v Jn 17 modlí za svojich učeníkov aj tieto slová: „Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako ty si mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta.“

Ak sa považujem za Ježišovho učeníka (a nielen fanúšika), potom potrebujem prijať o sebe Majstrovo vyjadrenie, že nie som zo sveta. To, či niekam patrím, sa prejavuje tým, že súčasťou mojej identity je spôsob myslenia, hodnotový systém a celkový svetonázor, vlastný pre dané prostredie. Ježiš tu tým, že tvrdí, že nie sme zo sveta, vlastne hovorí, že máme žiť kultúru, ktorá je odlišná tej vo svete. A nastavuje aj základný princíp kultúry Božieho kráľovstva. A tým je viera, že Božie slovo je pravda. Toto si podržme v pamäti, hneď sa k tomu vrátime.

Pavol v Rim 12,2 vraví: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.“ Teraz chcem, aby sme si všimli najmä Pavlove slová, ktoré jasne ukazujú na to, že Pavol Ježišových učeníkov tiež považuje za ľudí, ktorí nie sú zo sveta, pretože nás vyzýva, aby sme nepreberali kultúru tohto sveta. Tiež tu implicitne naznačuje, že voči tomuto nezdravému procesu ako kresťania nie sme imúnni a reálne nám hrozí, že sa dostaneme na šikmú plochu (pripodobňovanie sa svetu).

Riešením a obranou je obnovovať si zmýšľanie (Božie slovo tam používa v gr. origináli prítomný priebehový čas: premieňajte sa, čo znamená, že to je nekončiaci proces). Otázka však je, ako na to. Čo má moc premieňať naše zmýšľanie a podriaďovať našu myseľ Kristovi? Pomôžem si Božím slovom.

2Kor 10, 4-5: „Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc boriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi.“

A čo sú tie zbrane? V Ef 6, 10-18 nám Pavol opisuje Božiu výzbroj. Ja tu vypichnem len štít viery, ktorým hasíme ohnivé šípy zloducha. Teda jeho myšlienky, ktorými sa nás snaží zastrašiť a obalamutiť. Druhou zbraňou a jedinou útočnou zo zoznamu je meč Ducha – Božie slovo. Ním boríme tie lži, ktoré už zaujali priestor v našom srdci, a viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi.

Takže dnešný základ, ktorý sme potrebovali položiť pred tým, ako sa pustíme do konkrétnych hlúpostí, ktorými sme napáchli od tohto sveta, je, že ak chceme byť skutočne napojení na Ducha Svätého, ktorý v nás dokáže dotiahnuť každé Pánovo prisľúbenie do reality, a úspešní v plnení Božej vôle, musíme byť ochotní a pripravení odmietnuť všetko, čo žijeme a prijímame, ak sa to prieči Božiemu slovu.

Otče, pripájam sa k Ježišovi, ktorý sa za mňa modlí, aby som bol posvätený pravdou.

Zošli svojho Ducha a posväť ma pravdou. Vyznávam, že tvoje Slovo, Otče nebeský, je pravda.

Dovoľujem ti, aby si ma uzdravil z mojej lásky k tomuto svetu. Nauč ma milovať teba, Bože.

Orezávaj ma, aby som niesol viac ovocia a dobré ovocie. Vylieč ma tam, kde som uveril lžiam.

Ježiš, ty si môj Pán!

Amen.

Matej Sabo

Článok prevzatý z ver.sk.