Cesta výmeny
Mám veľmi rada tento obraz. Namaľovala ho Kathryn Scaldwell počas modlitby. Kathrynin otec Jeff patrí k ľuďom, ktorých Boh poslal do môjho života ako dar. Jeffa Scaldwella som stretla po prvý raz v roku 2012 v Dolnom Kubíne na seminári Otcovo srdce. Netušila som vtedy, že sa naše cesty tak prepoja a ja aj vďaka nemu nájdem tú svoju cestu do srdca Otca.
Ale späť k obrazu; o mojej ceste azda inokedy. Zobrazuje srdce nebeského Otca. Je v ňom nekonečne veľa miestností, každá iného tvaru. V niektorých sa svieti a v niektorých je tma. Každá miestnosť je určená pre konkrétneho človeka a má iný tvar, lebo každý človek je jedinečný a iný. Tam, kde sa svieti, tam sú už Otcove deti DOMA, už našli svoje miesto v SRDCI. Tam, kde je zhasnuté, ešte sa len čaká, že prídu, alebo to svoje miesto doma v Srdci odmietli. A žiadny iný človek tam nemôže zasvietiť a zaujať to miesto. A tisíce ľudí sú na ceste smerom do Srdca (vidíte tie malé postavičky?). Všetci sme pozvaní Domov, aby sme vstúpili do tej svojej izbičky, zapálili v nej svetlo a stretli Otca.
Jednoduchý obraz, jednoduché vysvetlenie. Ale koľko to stálo, aby sa tá cesta do Srdca pre nás spriechodnila! Niekto raz povedal, že celá Biblia je príbeh o tom, ako Otec stratil svoje deti a chce ich získať späť. A urobí pre to všetko. Nedávno som tomu porozumela novým spôsobom.
Keďže sa začal pôst, modlila som sa krížovú cestu, len tak sama doma. A pochopila som pri nej tú VÝMENU: Ježišova krížová cesta na výmenu za našu cestu domov do Otcovho srdca. Pochopila som, že ako počas krížovej cesty Ježiš slabne a postupne z neho uniká život, až ho vystrú na kríž, kde úplne vydýchne ducha, tak môj život naberá na sile, intenzite a plnosti. On vydychuje život a ja sa ho nadychujem. On každým zastavením krížovej cesty slabne a ja každým zastavením silniem. A to, po čom Ježiš túži, je jediné: „PRIJMI TO, ZADARMO. VEZMI SI TO, ČO TI DÁVAM. PRIJMI TÚTO VÝMENU.“
Ako išli zastavenia, uvažovala som nad Ježišom, čo padá pod krížom – on mi tým vlastne hovorí, že byť slabá je v poriadku, nevládať je v poriadku. Keď padá druhý a tretí raz – hovorí mi, že aj opakovane nevládať je poriadku. V našom svete silných sa to veľmi nenosí. Ale Ježiš ponúka výmenu: on nevládze a padá, aby som ja mala silu vstávať.
Keď stretá Mamu – hovorí mi, že bolesť je nevyhnutná ingrediencia lásky. Tak mu dávam svoju horkosť z bolesti, a on ju mení na vzácnu perlu.
Keď mu pomáha Šimon – hovorí mi, že prijať pomoc je v poriadku, nemusím všetko zvládnuť sama. Ale vysvetlite to egu, ktoré sa cíti ponížené vedomím, že na niečo nemám. Vymieňam sebastrednosť za dar byť súčasťou spoločenstva.
Keď mu Veronika podáva šatku – hovorí mi, že aj malý prejav lásky, hoci nevyrieši problém, je vzácny. Spasiteľský syndróm, čo musí všetko napraviť, dávam na výmenu za nepatrné prejavy súcitu.
Keď mu strhávajú šaty a stojí tam totálne nehanebne ponížený a nahý – hovorí mi, že chce ponúknuť výmenu: moju hanbu a pocit poníženia si zoberie on a ja si vezmem jeho dôstojnosť a úctu.
Keď ho pribíjajú a po troch hodinách vydýchne – hovorí mi, aby som prijala výmenu: jeho plnosť života, ktorej sa vzdáva, namiesto môjho živorenia.
A tak ako vidím Ježiša na jeho krížovej ceste slabnúť až zomrieť, tak vidím seba na tej iste ceste, ktorá ma vedie domov k Otcovi, postupne silnieť a vystierať sa v dôstojnosti a plnosti života. Vymieňam si s Ježišom slabosť za silu; hanbu za dôstojnosť; živorenie za radosť z krásy života; vinu za milosrdenstvo; súdenie seba a iných za radosť z toho, že ja aj tí druhí sme tu ako dar; odmietnutie za prijatie; nenávisť za lásku; hnev za odpustenie; paniku a stres za pokoj… Stačí prijať výmenu. Dosaďte si tam to svoje a prijmite výmenu. Ježiš chce vymeniť to, čo máme v našom ubolenom a hriešnom srdci my, za to, čo má vo svojom svätom Srdci on.
Hoci máme sklon skôr kupčiť a za všetko platiť, tu všetko prijímame zadarmo, lebo: „Čo máš, čo si nedostal?“ (1 Kor 4, 7). A Ježiš to urobil rád, hoci ho to stálo tak veľa. Zvolil si klince, aby sme mali Život v Otcovej láske. Vo svojej izbičke v Srdci.
Článok prevzatý z kumran.sk.