Michaela

Pri modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som otcovi zazlievala – či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou. 

Na Otcovom srdci som bola v októbri 2018 a zdá sa mi to už veľmi dávno. Nechcem zabudnúť na to, čo tam pre mňa Pán robil, tak som sa rozhodla, že napíšem svedectvo.

Na seminár sme išli ako rodina (aj s malou dcérkou), takže som predtým trochu  premýšľala, koľko z programu vlastne absolvujem. Ale Pán ma upokojil (aj cez svedectvá iných), že on si vie ľudí nájsť aj “za hrncami“, a bolo to tak – o nič som neprišla.

Pri modlitbe, ku ktorej nás členovia tímu viedli, som si predstavila nádhernú záhradu plnú sviežej trávy, rosy, hrejivých lúčov slnka, stromov, kvetov, bol tam potôčik a jazierko s leknami… jednoducho všetko, čo sa mi páči. Keď som si mala predstaviť, ako tam prichádza Pán, zistila som, že si konečne viem predstaviť všetky tri osoby Trojice tak, že som s tou predstavou spokojná. Pán Ježiš sa mi predstavuje najľahšie – výzor a postavu mal takú, ako poznám z obrazov milosrdenstva, a oblečené mal jednoduché biele rúcho. Boha Otca som si predstavila ako kráľa, múdreho a vznešeného, a Ducha Svätého (s predstavou ktorého som mala doteraz najväčšie ťažkosti) som videla v podstate ako princa, ale pre mňa bolo podstatné vedieť, že je skvelým tanečníkom 🙂 Všetci sme v tej predstave boli boli bosí (slobodní) a mali sme na sebe oblečenie z ľahkých jemných látok. Tento opis môže byť pre niekoho zdĺhavý a až príliš rozprávkový, ale pre moje srdce je dôležitý. Ešte by som doplnila, že čo sa týka vzťahu Trojice ku mne, predstavujem si ich ako Otca, brata (Ježiš) a snúbenca (Duch Svätý), hoci ich láska ku mne sa medzi nimi vlastne nedá porovnávať…

Druhá, ešte intenzívnejšia vec pre mňa bola modlitba odpustenia. Mali sme si vybrať jeden vzťah, ktorý chceme premodliť, a ja som si povedala, že to bude asi jeden z rodičov. Ale ktorý? Asi tato – to bude rýchlejšie 🙂 Išla som na modlitbu k Ogarovi, povedala som mu, ako som si to premyslela, a on na to, že môžeme pokojne premodliť aj oboch. Tak sme začali vzťahom s otcom (opäť v predstave, v záhrade). Pán (Ježiš) ho tam priviedol a sadli sme si k jazierku (ja som sedela v strede medzi nimi). Celkovo si myslím, že mám dobrý vzťah s tatom. Poznám jeho muchy, ale odmalička som sa naučila, ako ho nerozčúliť, ako sa správať, keď ho už niečo/niekto nahneval, ako ho rozosmiať a ako sa mu zapáčiť. Skrátka, som tak trochu jeho miláčikom, ale napriek tomu pri tej modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som mu zazlievala (či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou). Len s námahou som dokázala hovoriť a pomedzi to som vzlykala a utierala si tvár vreckovkou… S Božou (a Ogarovou) pomocou som mu všetko odpustila a Pán ho v mojej predstave odprevadil zo záhrady.

Potom prišla na rad mamina. Dopredu som vedela, že to bude ešte ťažšie, a preto keď ju Pán priviedol, sadla som si tak, aby bol Ježiš medzi nami, a pritisla som sa k nemu. Zoznam bol dlhší, plaču trochu viac, ale ten pocit úľavy na záver stál za to! Keď Pán odprevázdal maminu zo záhrady, prišiel ku mne na breh jazierka Duch Svätý – jemný a nežný ako vánok. Bola som veľmi šťastná! Ogar mi povedal, že si mám ešte niekde bokom sadnúť a spýtať sa Ducha Svätého, ako ma miluje. Hneď mi napadlo, že veď ja to vlastne viem, a Duch Svätý mi to potom potvrdil. Povedal mi: „Ako ťa milujem? Veď to sa nedá ani slovami opísať! Mohol by som ti to prirovnávať ku všetkému možnému, ale stále by to nebolo dosť – tak veľmi ťa milujem!“ Išla som sa roztopiť od šťastia… Ten, ktorý ma dokonale pozná… je do mňa totálne zaľúbený!

Keď som toto svedectvo hovorila na konci seminára, prvý (a zatiaľ jediný) raz v živote sa mi zlomil hlas od dojatia a plakala som od radosti. Dovtedy mi toto slovné spojenie nedávalo zmysel 🙂 

Chvála Pánovi! Lebo: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne!“ (Ž 145, 18).

Majte sa krásne s Bohom +

Michaela 

Podobné články

  • Iveta

    Keď som si v deň príchodu na seminár na Sigorde sadla do kaplnky modliť sa, (ako ináč, za všetkých, len nie za seba), počula som slová od Otca: “Modli sa za seba, toto je tvoj čas, o všetko je postarané.”  Na seminár Otcovo srdce som bola vedená Duchom Svätým. Nikdy predtým som o seminári nepočula….

  • Ivanka

    Rada by som sa podelila s duchovným zážitkom a uzdravením, ktoré som prežila na seminári Otcovo srdce. Pred 4 a pol rokom mi zomrelo nedonosené dieťatko v 6. mesiaci tehotenstva, takmer kilový chlapček. I keď mi bývavalo za ním dlho smutno, netušila som, že by som mohla byť na neho nejakým spôsobom naviazaná. Postupom času…

  • Mária

    Na seminár som sa prihlásila uprostred dlhšieho obdobia „na púšti“. Viem, že Boh je verný a dobrý, ale ako najstaršie dieťa, ktoré je zvyknuté sa o seba vždy postarať samo, som si tento „sirotský“ postoj preniesla aj sem a čakala som, že na seminári sa zázraky a krásne veci budú diať skôr druhým ľuďom než mne….

  • Martin

    Keď som mal 7 rokov, moji rodičia sa rozviedli. Kým ešte boli spolu, bál som sa otca pre jeho nevyspytateľnú povahu – vedel sa rýchlo nahnevať, niekedy ma trestal pre hlúposti, a aj keď sme sa hrali, vedel byť dosť drsný. Občas chodil domov opitý a spomínam si, ako sme ho raz ráno našli spať…

  • Ivana

    Na Otcovo srdce ma pozvala priateľka, ktorá tam už bola a veľmi ma povzbudzovala, aby som neváhala a využila túto príležitosť. Prihlásila som sa, no čím bližšie bol termín seminára, tým viac som mala pocit, že naň nie je správny čas, pretože som sa vnútorne vôbec necítila na to, aby som sa na 5 dní „odstrihla“ od zvyčajných…

  • Marcel

    K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel. Prichádzali pády, sklamania, znechutenie…