Michaela

Pri modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som otcovi zazlievala – či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou. 

Na Otcovom srdci som bola v októbri 2018 a zdá sa mi to už veľmi dávno. Nechcem zabudnúť na to, čo tam pre mňa Pán robil, tak som sa rozhodla, že napíšem svedectvo.

Na seminár sme išli ako rodina (aj s malou dcérkou), takže som predtým trochu  premýšľala, koľko z programu vlastne absolvujem. Ale Pán ma upokojil (aj cez svedectvá iných), že on si vie ľudí nájsť aj “za hrncami“, a bolo to tak – o nič som neprišla.

Pri modlitbe, ku ktorej nás členovia tímu viedli, som si predstavila nádhernú záhradu plnú sviežej trávy, rosy, hrejivých lúčov slnka, stromov, kvetov, bol tam potôčik a jazierko s leknami… jednoducho všetko, čo sa mi páči. Keď som si mala predstaviť, ako tam prichádza Pán, zistila som, že si konečne viem predstaviť všetky tri osoby Trojice tak, že som s tou predstavou spokojná. Pán Ježiš sa mi predstavuje najľahšie – výzor a postavu mal takú, ako poznám z obrazov milosrdenstva, a oblečené mal jednoduché biele rúcho. Boha Otca som si predstavila ako kráľa, múdreho a vznešeného, a Ducha Svätého (s predstavou ktorého som mala doteraz najväčšie ťažkosti) som videla v podstate ako princa, ale pre mňa bolo podstatné vedieť, že je skvelým tanečníkom 🙂 Všetci sme v tej predstave boli boli bosí (slobodní) a mali sme na sebe oblečenie z ľahkých jemných látok. Tento opis môže byť pre niekoho zdĺhavý a až príliš rozprávkový, ale pre moje srdce je dôležitý. Ešte by som doplnila, že čo sa týka vzťahu Trojice ku mne, predstavujem si ich ako Otca, brata (Ježiš) a snúbenca (Duch Svätý), hoci ich láska ku mne sa medzi nimi vlastne nedá porovnávať…

Druhá, ešte intenzívnejšia vec pre mňa bola modlitba odpustenia. Mali sme si vybrať jeden vzťah, ktorý chceme premodliť, a ja som si povedala, že to bude asi jeden z rodičov. Ale ktorý? Asi tato – to bude rýchlejšie 🙂 Išla som na modlitbu k Ogarovi, povedala som mu, ako som si to premyslela, a on na to, že môžeme pokojne premodliť aj oboch. Tak sme začali vzťahom s otcom (opäť v predstave, v záhrade). Pán (Ježiš) ho tam priviedol a sadli sme si k jazierku (ja som sedela v strede medzi nimi). Celkovo si myslím, že mám dobrý vzťah s tatom. Poznám jeho muchy, ale odmalička som sa naučila, ako ho nerozčúliť, ako sa správať, keď ho už niečo/niekto nahneval, ako ho rozosmiať a ako sa mu zapáčiť. Skrátka, som tak trochu jeho miláčikom, ale napriek tomu pri tej modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som mu zazlievala (či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou). Len s námahou som dokázala hovoriť a pomedzi to som vzlykala a utierala si tvár vreckovkou… S Božou (a Ogarovou) pomocou som mu všetko odpustila a Pán ho v mojej predstave odprevadil zo záhrady.

Potom prišla na rad mamina. Dopredu som vedela, že to bude ešte ťažšie, a preto keď ju Pán priviedol, sadla som si tak, aby bol Ježiš medzi nami, a pritisla som sa k nemu. Zoznam bol dlhší, plaču trochu viac, ale ten pocit úľavy na záver stál za to! Keď Pán odprevázdal maminu zo záhrady, prišiel ku mne na breh jazierka Duch Svätý – jemný a nežný ako vánok. Bola som veľmi šťastná! Ogar mi povedal, že si mám ešte niekde bokom sadnúť a spýtať sa Ducha Svätého, ako ma miluje. Hneď mi napadlo, že veď ja to vlastne viem, a Duch Svätý mi to potom potvrdil. Povedal mi: „Ako ťa milujem? Veď to sa nedá ani slovami opísať! Mohol by som ti to prirovnávať ku všetkému možnému, ale stále by to nebolo dosť – tak veľmi ťa milujem!“ Išla som sa roztopiť od šťastia… Ten, ktorý ma dokonale pozná… je do mňa totálne zaľúbený!

Keď som toto svedectvo hovorila na konci seminára, prvý (a zatiaľ jediný) raz v živote sa mi zlomil hlas od dojatia a plakala som od radosti. Dovtedy mi toto slovné spojenie nedávalo zmysel 🙂 

Chvála Pánovi! Lebo: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne!“ (Ž 145, 18).

Majte sa krásne s Bohom +

Michaela 

Podobné články

  • Natália

    Chcela by som sa vám touto cestou poďakovať za milosti, ktoré sa mi dostali na vašich seminároch Otcovo srdce. V septembri 2019 som bola na seminári tretíkrát. Chcem sa poďakovať za tri veci. Prvá vec: Odpustenie skrze obraz topánok Keď som bola na druhom seminári a mali sme napísať  list odpustenia, nevedela som, komu by som mala…

  • Marcel

    K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel. Prichádzali pády, sklamania, znechutenie…

  • Iveta

    Keď som si v deň príchodu na seminár na Sigorde sadla do kaplnky modliť sa, (ako ináč, za všetkých, len nie za seba), počula som slová od Otca: “Modli sa za seba, toto je tvoj čas, o všetko je postarané.”  Na seminár Otcovo srdce som bola vedená Duchom Svätým. Nikdy predtým som o seminári nepočula….

  • Danka

    Nebeskému Otcovi (napísané pred seminárom v túžbe spoznať Otca) Túžim zažívať moju každodennosť s Tebou,nech moje srdce zmäkne pod Tvojou premenou.Nech sa začnem viac na Teba podobať,viac seba blížnym vedieť darovať.Rozmýšľam nad nekonečnosťou Tvojej Lásky,že Ty veľký Stvoriteľ ma chceš pohladiť ako Otec malému dievčatku vlásky.Že si tu pre mňa a máš na mňa čas,že ho…

  • Katka

    Na Otcovom srdci som prežila uzdravenie niekoľkoročnej traumy po vážnej dopravnej nehode a strachu zo šoférovania. Na seminár Otcovo srdce som sa dostala vďaka uvoľneniu zopár miest, keďže termín, na ktorom som sa zúčastnila, bol určený pre konkrétnu farnosť – komunitu, v ktorej som však ja nebývala. Bol to pre mňa zásah do zabehnutého štýlu…

  • Lucka

    Na seminár Otcovo srdce som sa chystala už dlhší čas. Takmer po desiatich mesiacoch som sa konečne odhodlala a prihlásila sa naň. A dnes viem, že každého, kto si nie je istý, či je tento seminár pre neho, by som povzbudila k tomu, aby sa vybral na túto cestu. Pred seminárom som prežívala sklamanie zo…