Zuzana

Dnes, niekoľko dní po seminári, som si našla denník spred niekoľkých rokov, kde som Bohu stále dávala tie isté otázky: Prečo mám pocit, že nie som tvoje milované dieťa? Ježiša som spoznala asi pred 23 rokmi a potom následne, pred 20 rokmi, som bola pokrstená a prijatá do Božej rodiny ako jeho dieťa. Tak potom prečo? Bola to dlhá cesta na púšti s Ježišom, kým som konečne našla cestu domov. Kým som konečne pochopila, že je tu aj môj nebeský Otec, ktorý ma tak úžasne miluje. Bola a ešte stále je to cesta odpúšťania. Nielen svojmu pozemskému otcovi, ktorý nás vlastne s mamou opustil, mužom, ktorí mne aj mojej mame ublížili, ale aj sebe, svojmu manželovi, deťom. Ale už sa to robí ľahšie v Ockovom náručí.

Na seminár som prišla o päť minút dvanásť, lebo už ma nebavil môj život, aj keď navonok sa mohlo zdať, že všetko je krásne. Začala som si vsugerúvať rôzne choroby, ktoré sa nakoniec naozaj začali prejavovať, a tak som začala chodiť po doktoroch. Chcela som byť vážne chorá, aby som konečne našla pocit uznania, lebo moje srdce bolo srdce služobníčky, bez lásky. A keď ma na seminár zavolali ako náhradníčku, mala som pocit, že som sem nemala prísť, že sem aj tak nepatrím. Až kým Vicki nepovedala, že mala sen o žene, ktorá prišla s veľkými bolesťami krku a hlavy a má pocit, že sem nepatrí, ale nebeský Otec jej chce povedať, že aj pre ňu má pripravené miesto vo svojom srdci.

A tak som s Ježišovou pomocou a s pomocou Ducha Svätého búrala hradby okolo svojho srdca, až som sa mohla konečne narodiť do Ockových rúk. Previedol ma celým mojím životom a videla som, že bol vždy pri mne, aj keď som ho ja nevidela.

A nikdy som nechápala význam chvál, prečo ho mám chváliť, veď Boh je všetko, nie? Ale potom pri chválach, keď som zdvihla ruky, cítila som, akoby som bola v dúhe a lúče tejto dúhy sa rozptyľovali do ľudí, jednotlivo, do každého iný farebný lúč. Bolo to krásne. Boh, Ocko, cez chvály dáva veľké milosti. Tak nech vás žehná náš Pán. Ďakujem.

Zuzana

Podobné články

  • Natália

    Chcela by som sa vám touto cestou poďakovať za milosti, ktoré sa mi dostali na vašich seminároch Otcovo srdce. V septembri 2019 som bola na seminári tretíkrát. Chcem sa poďakovať za tri veci. Prvá vec: Odpustenie skrze obraz topánok Keď som bola na druhom seminári a mali sme napísať  list odpustenia, nevedela som, komu by som mala…

  • Michaela

    Len krátko z minulosti: Zhruba od svojich 16 rokov poznám Otca. Dal sa mi poznať – v jednom okamihu – v čase, keď som ešte bola zarytá ateistka a presvedčená, že pochádzame z opice☺. V tom čase som bola na dne. Bez chuti do života, bez zmyslu, s pocitom, že nikto na svete ma nemá rád (po smrti môjho biologického otca) a že…

  • Bibiána

    Pokúsim sa napísať svedectvo o tom, čo som zažila na Otcovom srdci. Zmenilo to môj pohľad na Boha. Dovtedy som ho vnímala ako trestajúceho Otca Starého zákona, ktorý bol prísny, tvrdý a neustále nespokojný s tým, čo robíme. Keď som v spoločenstve a medzi priateľmi počúvala, ako ľudia hovoria Bohu s takou láskou a nehou…

  • Nina

    Ako som tam kľačala, začali sa mi vynárať situácie zo života, keď som riskovala svoj život, situácie, keď som bola chorá a namiesto k Bohu som sa utiekala k smrti. Boli to situácie, keď som si myslela, že zomrieť je super, „veď budem s Bohom“. V decembri 2019 som bola na operácii a rana mi…

  • Juraj

    Už od pubertálneho veku ma sprevádzala závislosť od sebaukájania. Keď som o tom hovoril pri spovedi, takmer zakaždým som dostal odpoveď, že to treba prijať ako „Pavlov osteň“. Volám sa Juraj, som ženatý a s manželkou máme štyri deti. Sviatosť manželstva sme si vyslúžili pred pätnástimi rokmi. Už od pubertálneho veku ma sprevádzala závislosť od…

  • Pavol

    Až v hmatateľnej duchovnej atmosfére seminára Otcovo srdce Otec cez Ducha Svätého postupne menil moje srdce. Najprv ho stíšil, viedol ma následne k vyznaniu hriechov a pokániu, na záver k chvále a takto si ma pripravil na prijatie svojich darov. Na úplnom konci seminára som bol svedkom toho, ako sa malému dievčatku trpiacemu tupozrakosťou po…