Katka

O seminári Otcovo srdce som sa dozvedela vo svojom spoločenstve, ktoré mi ho aj odporučilo. Asi rok pred seminárom som mala zvláštny čas, keď som v modlitbách Bohu odovzdávala rôzne ťažké situácie, udalosti a okolnosti, ktoré sa udiali v mojom živote a ktoré ma svojím spôsobom zraňovali. Ako čas plynul, vo svojej situácii a v túžbe po uzdravení som vyskúšala rôzne modlitby. Či už šlo o osobnú modlitbu, modlitbu príhovoru za vnútorné uzdravenie a podobne. Krátko pred seminárom Otcovo srdce prišiel čas, keď som mala pocit, že som už urobila (z vlastných síl) všetko pre to, aby sa moje často zraňované srdce uzdravilo. A tak som dúfala v to, že na tomto seminári mi Boh ukáže, čo mám robiť ďalej. Moja predstava však bola taká, že Boh mi ukáže, čo a ako presne mám robiť. Nuž a prišla som na tento seminár a nič také sa nedialo. Boh síce ku mne veľa hovoril (tak veľa ako na tomto seminári asi ešte nikdy :-)), ale nebolo to to, čo som očakávala. Žiadne inštrukcie ako od nejakého nadriadeného či policajta. Veľmi veľa mi hovoril v obrazoch, ukázal mi, aká som pre neho vzácna a že chce odo mňa len to, aby som trávila čas s ním. A mne to pomaly začalo dochádzať. Začala som chápať, že Boh nechce, aby som bola nejaký jeho sluha či otrok. On odo mňa chce, aby som žila ako jeho milovaná dcérenka, ako jeho princezná, lebo to som. A to je to, čím v poslednom čase najviac žijem. To vedomie, že nie som sluha ani otrok, ale dcéra. Na tomto mieste som zažila prijatie, mohla som byť slobodne sama sebou. Mohla som sa smiať, zabávať, plakať, hovoriť o všetkom, čo ma trápi, utiahnuť sa do ticha, zažiť aj trapas (áno, v kalčete som si dala vlastný gól :-)). A cítila som, že je to v poriadku, lebo som prijatá. Že môžem byť sama sebou so svojimi darmi, ale aj s nedostatkami. Som veľmi rada, že som mohla byť na tomto seminári. A určite by som si ho chcela buď zopakovať, alebo zažiť niečo podobné. Ďakujem vám za tento čas.

Katka

Similar Posts

  • Janka

    Boh nám túži dať oveľa viac, ako si vieme predstaviť   Trinásť rokov sa liečim na ťažkú depresiu. Keď to u mňa prepuklo, nevedela som, čo sa so mnou deje. V istých chvíľach som si myslela, že som azda posadnutá, keďže to nešlo nijak stopnúť. Vlastnými silami som to nevedela ovládať (telesné pocity, myšlienky, úzkosti, nemohla…

  • Katka

    Som vdova. Môj manžel zomrel pred rokom a pol. Rok predtým zomrela moja mama. Dvaja ľudia, ktorí mi boli najbližší. Boli sme bezdetní, takže som ostala sama.  Krížová cesta môjho muža trvala štyri roky. Bolo to veľmi ťažké, no paradoxne práve počas tých štyroch rokov som cítila, že nás Boh drží pevne v náručí. Nič sa…

  • Michaela

    Len krátko z minulosti: Zhruba od svojich 16 rokov poznám Otca. Dal sa mi poznať – v jednom okamihu – v čase, keď som ešte bola zarytá ateistka a presvedčená, že pochádzame z opice☺. V tom čase som bola na dne. Bez chuti do života, bez zmyslu, s pocitom, že nikto na svete ma nemá rád (po smrti môjho biologického otca) a že…

  • Michal

    Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“ Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku…

  • Katka

    V deň odchodu som sa zobudila s migrénou, takže som do poslednej chvíle ležala a čakala, či budem schopná odísť. No po predchádzajúcich dňoch plných stresu z toho, že mám ísť na seminár, v deň odchodu som cítila absolútny pokoj. Na Otcovo srdce som sa prihlásila v polročnom predstihu s tým, že ak budem chcieť, odhlásim…