Michaela

Pri modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som otcovi zazlievala – či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou. 

Na Otcovom srdci som bola v októbri 2018 a zdá sa mi to už veľmi dávno. Nechcem zabudnúť na to, čo tam pre mňa Pán robil, tak som sa rozhodla, že napíšem svedectvo.

Na seminár sme išli ako rodina (aj s malou dcérkou), takže som predtým trochu  premýšľala, koľko z programu vlastne absolvujem. Ale Pán ma upokojil (aj cez svedectvá iných), že on si vie ľudí nájsť aj “za hrncami“, a bolo to tak – o nič som neprišla.

Pri modlitbe, ku ktorej nás členovia tímu viedli, som si predstavila nádhernú záhradu plnú sviežej trávy, rosy, hrejivých lúčov slnka, stromov, kvetov, bol tam potôčik a jazierko s leknami… jednoducho všetko, čo sa mi páči. Keď som si mala predstaviť, ako tam prichádza Pán, zistila som, že si konečne viem predstaviť všetky tri osoby Trojice tak, že som s tou predstavou spokojná. Pán Ježiš sa mi predstavuje najľahšie – výzor a postavu mal takú, ako poznám z obrazov milosrdenstva, a oblečené mal jednoduché biele rúcho. Boha Otca som si predstavila ako kráľa, múdreho a vznešeného, a Ducha Svätého (s predstavou ktorého som mala doteraz najväčšie ťažkosti) som videla v podstate ako princa, ale pre mňa bolo podstatné vedieť, že je skvelým tanečníkom 🙂 Všetci sme v tej predstave boli boli bosí (slobodní) a mali sme na sebe oblečenie z ľahkých jemných látok. Tento opis môže byť pre niekoho zdĺhavý a až príliš rozprávkový, ale pre moje srdce je dôležitý. Ešte by som doplnila, že čo sa týka vzťahu Trojice ku mne, predstavujem si ich ako Otca, brata (Ježiš) a snúbenca (Duch Svätý), hoci ich láska ku mne sa medzi nimi vlastne nedá porovnávať…

Druhá, ešte intenzívnejšia vec pre mňa bola modlitba odpustenia. Mali sme si vybrať jeden vzťah, ktorý chceme premodliť, a ja som si povedala, že to bude asi jeden z rodičov. Ale ktorý? Asi tato – to bude rýchlejšie 🙂 Išla som na modlitbu k Ogarovi, povedala som mu, ako som si to premyslela, a on na to, že môžeme pokojne premodliť aj oboch. Tak sme začali vzťahom s otcom (opäť v predstave, v záhrade). Pán (Ježiš) ho tam priviedol a sadli sme si k jazierku (ja som sedela v strede medzi nimi). Celkovo si myslím, že mám dobrý vzťah s tatom. Poznám jeho muchy, ale odmalička som sa naučila, ako ho nerozčúliť, ako sa správať, keď ho už niečo/niekto nahneval, ako ho rozosmiať a ako sa mu zapáčiť. Skrátka, som tak trochu jeho miláčikom, ale napriek tomu pri tej modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som mu zazlievala (či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou). Len s námahou som dokázala hovoriť a pomedzi to som vzlykala a utierala si tvár vreckovkou… S Božou (a Ogarovou) pomocou som mu všetko odpustila a Pán ho v mojej predstave odprevadil zo záhrady.

Potom prišla na rad mamina. Dopredu som vedela, že to bude ešte ťažšie, a preto keď ju Pán priviedol, sadla som si tak, aby bol Ježiš medzi nami, a pritisla som sa k nemu. Zoznam bol dlhší, plaču trochu viac, ale ten pocit úľavy na záver stál za to! Keď Pán odprevázdal maminu zo záhrady, prišiel ku mne na breh jazierka Duch Svätý – jemný a nežný ako vánok. Bola som veľmi šťastná! Ogar mi povedal, že si mám ešte niekde bokom sadnúť a spýtať sa Ducha Svätého, ako ma miluje. Hneď mi napadlo, že veď ja to vlastne viem, a Duch Svätý mi to potom potvrdil. Povedal mi: „Ako ťa milujem? Veď to sa nedá ani slovami opísať! Mohol by som ti to prirovnávať ku všetkému možnému, ale stále by to nebolo dosť – tak veľmi ťa milujem!“ Išla som sa roztopiť od šťastia… Ten, ktorý ma dokonale pozná… je do mňa totálne zaľúbený!

Keď som toto svedectvo hovorila na konci seminára, prvý (a zatiaľ jediný) raz v živote sa mi zlomil hlas od dojatia a plakala som od radosti. Dovtedy mi toto slovné spojenie nedávalo zmysel 🙂 

Chvála Pánovi! Lebo: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne!“ (Ž 145, 18).

Majte sa krásne s Bohom +

Michaela 

Podobné články

  • Marcel

    K nášmu nebeskému Ocinovi som sa dostával poľahky a pozvoľna od môjho krstu, ktorý bol pred zhruba 7-8 rokmi. Po krste som cítil Jeho prítomnosť a tešil som sa, že už budem iný a môj život bude lepší – ja budem lepší. No nebolo to také jednoduché, ako som si myslel. Prichádzali pády, sklamania, znechutenie…

  • Michaela

    Len krátko z minulosti: Zhruba od svojich 16 rokov poznám Otca. Dal sa mi poznať – v jednom okamihu – v čase, keď som ešte bola zarytá ateistka a presvedčená, že pochádzame z opice☺. V tom čase som bola na dne. Bez chuti do života, bez zmyslu, s pocitom, že nikto na svete ma nemá rád (po smrti môjho biologického otca) a že…

  • Stanislav

    Hľadať príčiny svojich aktuálnych problémov v detstve a vo výchovných chybách rodičov je už istý čas dosť v móde, psychológia je toho plná a, žiaľ, je v tom aj veľa diletantstva a v konečnom dôsledku to môže priniesť aj viac zla než dobra. Vedel som, že aj na seminári Otcovo srdce je táto téma „na…

  • Michal

    Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“ Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku…

  • Soňa

    Keď som v prvý večer na seminári išla spať, zistila som, že nemám štuple do uší proti chrápaniu spolubývajúcich. Na izbe som bola s dvoma kamarátkami a vedela som, že ony nechrápu, tak som si myslela, že mi tie štuple ani nebudú chýbať. Lenže v noci som zistila, že obidve zvyknú počas noci chodiť na…

  • Martin

    Pred účasťou na tomto seminári som sa zúčastnil na viacerých duchovných obnovách, v ktorých som hlavne intelektom poznával Božie pravdy a snažil sa v nich orientovať. No to, čo viacerí svedčiaci zdieľali ako „Boží dotyk“, som nezažil a v podstate celá oblasť vnímania mimo intelektuálnej roviny mi bola vzdialená a ťažko „uchopiteľná“. Keď som stál pred otázkou, či si môžem „dovoliť“…