Michaela
Pri modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som otcovi zazlievala – či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou.
Na Otcovom srdci som bola v októbri 2018 a zdá sa mi to už veľmi dávno. Nechcem zabudnúť na to, čo tam pre mňa Pán robil, tak som sa rozhodla, že napíšem svedectvo.
Na seminár sme išli ako rodina (aj s malou dcérkou), takže som predtým trochu premýšľala, koľko z programu vlastne absolvujem. Ale Pán ma upokojil (aj cez svedectvá iných), že on si vie ľudí nájsť aj “za hrncami“, a bolo to tak – o nič som neprišla.
Pri modlitbe, ku ktorej nás členovia tímu viedli, som si predstavila nádhernú záhradu plnú sviežej trávy, rosy, hrejivých lúčov slnka, stromov, kvetov, bol tam potôčik a jazierko s leknami… jednoducho všetko, čo sa mi páči. Keď som si mala predstaviť, ako tam prichádza Pán, zistila som, že si konečne viem predstaviť všetky tri osoby Trojice tak, že som s tou predstavou spokojná. Pán Ježiš sa mi predstavuje najľahšie – výzor a postavu mal takú, ako poznám z obrazov milosrdenstva, a oblečené mal jednoduché biele rúcho. Boha Otca som si predstavila ako kráľa, múdreho a vznešeného, a Ducha Svätého (s predstavou ktorého som mala doteraz najväčšie ťažkosti) som videla v podstate ako princa, ale pre mňa bolo podstatné vedieť, že je skvelým tanečníkom 🙂 Všetci sme v tej predstave boli boli bosí (slobodní) a mali sme na sebe oblečenie z ľahkých jemných látok. Tento opis môže byť pre niekoho zdĺhavý a až príliš rozprávkový, ale pre moje srdce je dôležitý. Ešte by som doplnila, že čo sa týka vzťahu Trojice ku mne, predstavujem si ich ako Otca, brata (Ježiš) a snúbenca (Duch Svätý), hoci ich láska ku mne sa medzi nimi vlastne nedá porovnávať…
Druhá, ešte intenzívnejšia vec pre mňa bola modlitba odpustenia. Mali sme si vybrať jeden vzťah, ktorý chceme premodliť, a ja som si povedala, že to bude asi jeden z rodičov. Ale ktorý? Asi tato – to bude rýchlejšie 🙂 Išla som na modlitbu k Ogarovi, povedala som mu, ako som si to premyslela, a on na to, že môžeme pokojne premodliť aj oboch. Tak sme začali vzťahom s otcom (opäť v predstave, v záhrade). Pán (Ježiš) ho tam priviedol a sadli sme si k jazierku (ja som sedela v strede medzi nimi). Celkovo si myslím, že mám dobrý vzťah s tatom. Poznám jeho muchy, ale odmalička som sa naučila, ako ho nerozčúliť, ako sa správať, keď ho už niečo/niekto nahneval, ako ho rozosmiať a ako sa mu zapáčiť. Skrátka, som tak trochu jeho miláčikom, ale napriek tomu pri tej modlitbe sa vyplavilo veľa vecí, ktoré som mu zazlievala (či už priamo vo vzťahu so mnou, alebo so súrodencami, alebo s maminou). Len s námahou som dokázala hovoriť a pomedzi to som vzlykala a utierala si tvár vreckovkou… S Božou (a Ogarovou) pomocou som mu všetko odpustila a Pán ho v mojej predstave odprevadil zo záhrady.
Potom prišla na rad mamina. Dopredu som vedela, že to bude ešte ťažšie, a preto keď ju Pán priviedol, sadla som si tak, aby bol Ježiš medzi nami, a pritisla som sa k nemu. Zoznam bol dlhší, plaču trochu viac, ale ten pocit úľavy na záver stál za to! Keď Pán odprevázdal maminu zo záhrady, prišiel ku mne na breh jazierka Duch Svätý – jemný a nežný ako vánok. Bola som veľmi šťastná! Ogar mi povedal, že si mám ešte niekde bokom sadnúť a spýtať sa Ducha Svätého, ako ma miluje. Hneď mi napadlo, že veď ja to vlastne viem, a Duch Svätý mi to potom potvrdil. Povedal mi: „Ako ťa milujem? Veď to sa nedá ani slovami opísať! Mohol by som ti to prirovnávať ku všetkému možnému, ale stále by to nebolo dosť – tak veľmi ťa milujem!“ Išla som sa roztopiť od šťastia… Ten, ktorý ma dokonale pozná… je do mňa totálne zaľúbený!
Keď som toto svedectvo hovorila na konci seminára, prvý (a zatiaľ jediný) raz v živote sa mi zlomil hlas od dojatia a plakala som od radosti. Dovtedy mi toto slovné spojenie nedávalo zmysel 🙂
Chvála Pánovi! Lebo: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne!“ (Ž 145, 18).
Majte sa krásne s Bohom +
Michaela
