Mirka

Rada by som sa podelila o tom, čo som prežila na Otcovom srdci.

Na seminári som bola prvýkrát. A napriek tomu, že som nepoznala štruktúru ani program, cítila som, že pri stretnutí s Otcom musí prísť aj na tému odpustenia.

S odpustením som mala  skúsenosť už skôr, mala som za sebou dlhú a náročnú cestu. Ale postupne som ju prešla. Teraz na seminári som však vedela, že sa mám do svojho príbehu vrátiť ešte raz.

V detstve, približne v druhom ročníku, sme boli víkendovať – prazdninovať u vzdialenej rodiny. Boli sme tam všetky tri sestry, veľmi šťastné, domáci nám vedeli dať veľa lásky, tešili sme sa. Keď sme sa však všetci na chodbe lúčili, zažila som od staršieho uja objatie, ktoré mi nebolo vôbec príjemné, ponížilo ma. Napriek tomu, že nás bolo na chodbe plno, nikto nič nezbadal. A ja som to ospravedlnila tým, že ujo je už starý (muž v strednom veku je v detských očiach ako dôchodca) a nevie alebo vo svojej starobe zabudol, že sa ma dotkol na mieste citlivom pre ženu.

Prešiel dlhý čas a prišlo ďalšie rodinné stretnutie. Mala som 21 rokov. Ujo sa na mňa díval veľmi nečisto a ja som pochopila, že ten dotyk v detstve bol cielený, žiadna náhoda. Veľmi mi to zatvrdilo srdce voči mužom. Muselo prejsť ďalších desať rokov, kým som začala vnímať, že pre svoje zatvrdnutie sa nikam neviem pohnúť vo vzťahoch.

Prešla som si dlhou cestou, kým sa mi srdce zahojilo, kým som odpustila, kým som začala mužom žehnať. A ďakujem dobrému Bohu, že ma vyviedol z tejto temnoty. Vydávam to ako svedectvo pre všetkých, ktorí nastupujú na cestu uzdravenia z akéhokoľvek zneužitia. Verte, že Pán vám dá uzdravenie v tejto veci, že toho čierneho kocúra vám z chrbta dokáže sňať, že vám obnoví srdce, navráti dôstojnosť, daruje vnútornú krásu, pozdvihne z hanby.

Do tohto už ukončeného príbehu som sa však na Otcovom srdci musela vrátiť ešte raz. Vedela som, že musím odpustiť mamke, že nás vtedy zobrala na tú návštevu a že po tej druhej oslave sa o tom so mnou nechcela rozprávať, keď som jej chcela naznačiť, čo sa stalo v detstve aj teraz. Vedela dobre, o čom sa chcem zhovárať, lebo sklopila zrak a predstierala, že sa ponáhľala niečo súrne urobiť. Sama musela na tej návšteve uja často odtláčať od seba pred nami deťmi, pred jeho manželkou aj vlastnou mamou. Vedela, že má takéto ochorenie, a predsa nás tam vzala víkendovať. Ockovi som potrebovala odpustiť, že tam s nami nebol. A asi najviac to, že keby tam aj bol, vôbec by nezasiahol a tiež by sa tváril, že sa nič nestalo.

Tentoraz na Otcovom srdci išiel proces odpúšťania veľmi rýchlo. Vedela som, že odpustiť chcem, lebo je to jediná cesta. Modlitebníčka Janka ma veľmi dobre previedla touto modlitbou. Takto to išlo miliónkrát rýchlejšie, ako keď som na tom pracovala sama roky predtým, keď som sa z toho vyhrabávala sama.

Chcem preto povzbudiť všetkých váhajúcich, aby neváhali prijať modlitbu od tímu, aby prijali všetko, čo seminár Otcovo srdce ponúka. Všetko pôjde oveľa rýchlejšie 🙂

Som vďačná za túto skúsenosť.

Mirka