Martin

Spolu so snúbenicou sme zhodli na tom, že nám seminár výborne zapadol aj do prípravy na manželstvo.

Už 17 rokov chodím na duchovné obnovy a raz ročne aj na duchovné cvičenia. Týchto päť dní počas seminára Otcovo srdce bolo pre mňa výnimočných. Zistil som, že som milovaný Boží syn. O Bohu ako Otcovi som nemal takmer žiadnu predstavu, možno iba zo Starého zákona. V každom prípade to bol pre mňa niekto vzdialený. Nevedel som, čo si mám myslieť o tomto seminári. Bojím sa neznámeho a dobre a bezpečne sa cítim len vo svojej partii. Povedal som si, že na Otcovo srdce pôjdem kvôli mojej snúbenici a dám tomu šancu. Ukázalo sa, že to bola Božia vôľa.

Aj v mojom živote je veľa zranení, ktoré sa potrebujú uzdraviť, a už teraz viem, že niekedy pôjdeme na Otcovo srdce znovu. Robert a Vicki de Hoxar, manželia, ktorí na kurze prednášajú, sú veľkým svedectvom. Ich prednášky boli perfektné a určite nehovorím len za seba, keď poviem, že nám hovorili z duše. Napríklad o tom, čím sme si prešli v detstve.

Spolu so snúbenicou sme zhodli na tom, že nám seminár výborne zapadol aj do prípravy na manželstvo. Robert to spomenul aj sám, keď povedal, že kiežby sa boli s Vicki dostali na Otcovo srdce skôr.

Som vďačný Bohu, že sa ma dotkol aj cez dobrovoľníkov, ktorí tvoria tím Otcovho srdca, cez mnoho svedectiev. Vďaka tiež patrí Duchu Svätému, ktorý mi ukázal mnoho momentov v mojom živote, ku ktorým som sa potreboval vrátiť, aby ich Boh mohol liečiť. Bolo pekné vidieť aj to, ako sa Boh dotýka všetkých ľudí naokolo. Tento seminár možno nezmení môj život, nezmení moje okolnosti života. Môže však zmeniť to, ako sa ja pozerám na život a na tie okolnosti, ktoré nie vždy budú príjemné.

Veľmi by som vyzdvihol humor, ktorý vnášal do prednášok najmä Robert. To, čo si odnášam z tohto seminára, je, že nie vždy musím každému hovoriť áno, že občas je dobré myslieť aj na seba a len tak si užívať čas s Bohom. Že on má na mňa čas a že ma miluje. Napriek tomu, že často zlyhám.

Ešte by som rád dodal, že keď sme so snúbenicou videli program, tak sme si vraveli, že na chvály asi nebudeme chodiť, že to nie je náš štýl. Nakoniec to však bola jedna z najkrajších skúseností počas tých piatich dní. Tak rád by som povzbudil každého, kto váha, aby tomu dal šancu, lebo ten čas naozaj stojí za to.

Martin

Podobné články

  • Natália

    Chcela by som sa vám touto cestou poďakovať za milosti, ktoré sa mi dostali na vašich seminároch Otcovo srdce. V septembri 2019 som bola na seminári tretíkrát. Chcem sa poďakovať za tri veci. Prvá vec: Odpustenie skrze obraz topánok Keď som bola na druhom seminári a mali sme napísať  list odpustenia, nevedela som, komu by som mala…

  • František

    Na seminár som sa rozhodol ísť preto, lebo som dlhý čas hľadal pokoj a radosť a tento svet mi neumožnil dlhodobo sa ukotviť v pokoji, ani ma nedokázal naplniť radosťou a láskou. Pochádzam z katolíckej rodiny. Ako jeden z mnohých mladých ľudí, ktorí žijú len vonkajšiu nábožnosť, a nie živú vieru, unavil som sa z tejto…

  • Robert a Vicki de Hoxar

    Robert a Vicki de Hoxar hovoria o svojej životnej ceste, o smrti dieťaťa, o strastiach v živote a manželstve. Zdieľajú svoj objav pokladu nového života v nebeskom Otcovi, ktorý úplne premenil a premieňa ich samotných a aj ich vzájomný vzťah. Pozývajú aj teba vydať sa na dobrodružstvo s Otcom. Robert a Vicki de Hoxar vedú…

  • Janka

    Boh nám túži dať oveľa viac, ako si vieme predstaviť   Trinásť rokov sa liečim na ťažkú depresiu. Keď to u mňa prepuklo, nevedela som, čo sa so mnou deje. V istých chvíľach som si myslela, že som azda posadnutá, keďže to nešlo nijak stopnúť. Vlastnými silami som to nevedela ovládať (telesné pocity, myšlienky, úzkosti, nemohla…

  • Jaja

    Zdvihla som ruku a v uvoľnenej atmosfére, ktorá počas prednášky vládla, som sa Roberta spýtala: „Nemohli by ste sa za mňa pomodliť? Mám ísť na výmenu kolenného kĺbu.“ Chcem sa s vami podeliť o moje svedectvo z októbrového seminára. Na takomto stretnutí som bola prvýkrát, predtým som chodievala len na duchovné cvičenia. Toto však bolo čosi iné….

  • Soňa

    Keď som v prvý večer na seminári išla spať, zistila som, že nemám štuple do uší proti chrápaniu spolubývajúcich. Na izbe som bola s dvoma kamarátkami a vedela som, že ony nechrápu, tak som si myslela, že mi tie štuple ani nebudú chýbať. Lenže v noci som zistila, že obidve zvyknú počas noci chodiť na…