Jaja

Zdvihla som ruku a v uvoľnenej atmosfére, ktorá počas prednášky vládla, som sa Roberta spýtala: „Nemohli by ste sa za mňa pomodliť? Mám ísť na výmenu kolenného kĺbu.“

Chcem sa s vami podeliť o moje svedectvo z októbrového seminára. Na takomto stretnutí som bola prvýkrát, predtým som chodievala len na duchovné cvičenia. Toto však bolo čosi iné. Hneď v prvý deň pri chválach som si uvedomila prítomnosť Boha ako Otca a moju nedostatočnosť voči nemu. Dni bežali v úžasnom duchu a prednášky Roberta a Vicki boli plné hĺbky, zo života, no nechýbal ani láskavý humor.

V posledný večer nášho seminára mal Robert prednášku a viedol ju v takom humornom duchu. Rozprával o modlitbovom spoločenstve, do ktorého patril, kde sa modlili za chorých. Ja som zdvihla ruku a v uvoľnenej humornej atmosfére, ktorá počas prednášky vládla, som sa Roberta spýtala: „Nemohli by ste sa za mňa pomodliť? Mám ísť na výmenu kolenného kĺbu.“ Nastal ohromný smiech, ale bolo to vo veľmi uvoľnenej atmosfére.

Keď Robert skončil prednášku, kývol na mňa, aby som išla k nemu. Spýtal sa ma, ktoré koleno je to, sadli sme si, položila som si ruku na koleno, on položil svoju ruku na moju a začal sa modliť. Ten pocit prechádzajúci z tej ľahkej atmosféry do hĺbky modlitby vo mne spôsobil emočnú búrku. Cítila som, ako cez ruku do môjho kolena prúdi teplo a mravčenie. Neviem, ako dlho či krátko trvala modlitba. Robert ma po nej vyzval, aby som si kľakla, ak môžem. Skúsila som to, triaslo sa mi celé telo, ale pomaly som si kľakla. No bola som ako vo sne. Zdvihla som sa a v rozpakoch som odišla do kaplnky.

Tam som si pred Oltárnou sviatosťou kľakla a z hĺbky srdca plynula nielen vďaka, ale aj slzy, ktoré sa nedali zastaviť. Do rána som nespala, v kolene mi pulzovalo, bolo horúce.

Keď som prišla domov, moje vnútro bolo plné vďaky. Všetko som to prežívala v tichosti, nikomu som nič nehovorila, lebo je to voči svetu nepochopiteľné, a bála som sa výsmechu, keby som to dala von. Skôr by ma bolelo, že by ľudia mohli výsmechom uraziť Otca. Časom som sa s tým podelila s mojimi najbližšími duchovnými priateľkami a teraz aj s vami, lebo je to zázrak. Sú to už tri mesiace odvtedy, ako sa to stalo, a čím ďalej, tým som vďačnejšia – koleno funguje a ja zvažujem, že operácia možno nie je potrebná.

Môj Bože, môj Otecko, iba ty vieš, čo plynie z môjho srdca k tebe, že to nie je len láska a vďaka, ktorá nemá hraníc.

Tvoja dcéra Jaja

Podobné články

  • Iveta

    Keď som si v deň príchodu na seminár na Sigorde sadla do kaplnky modliť sa, (ako ináč, za všetkých, len nie za seba), počula som slová od Otca: “Modli sa za seba, toto je tvoj čas, o všetko je postarané.”  Na seminár Otcovo srdce som bola vedená Duchom Svätým. Nikdy predtým som o seminári nepočula….

  • Michal

    Na seminár Otcovo srdce ma Boh volal už nejaký čas. Z času na čas mi to pripomínal cez rôznych ľudí. Stále som to odsúval. Hovoril som si: „Ok, pôjdem tam, len ešte nie teraz.“ Pred Vianocami som sa rozprával s jednou dievčinou. Spomínal som jej, že mi stále chýba osobný rozmer vzťahu s Bohom. Že ku…

  • D. S.

    Hoci som vždy mala dobrý vzťah s Bohom a na našom vzťahu som pracovala, až na Otcovom srdci som pocítila bezpodmienečnú lásku, a to skrze odpustenie iným ľuďom. Boh na seminári vstúpil do jednej situácie z môjho detstva, ktorú úplne prepísal. Pocítila som obrovskú slobodu. To všetko zlé, čo sa mi stalo, vybudovalo sklenený múr…

  • Petra

    A ako začala liať vodu na moje nohy, niečo sa vo mne zlomilo a spustilo to obrovský vodopád sĺz a vzlykov. Bola som oslobodená od masturbácie a pornografie. Vedela som to. Veľmi dlho som sa odhodlávala napísať toto svedectvo. Nie kvôli tomu, že by som neverila, že Pán ma uzdravil, ale kvôli mojej hanbe. Povedala by som v krátkosti…

  • Mirka

    Rada by som sa podelila o tom, čo som prežila na Otcovom srdci. Na seminári som bola prvýkrát. A napriek tomu, že som nepoznala štruktúru ani program, cítila som, že pri stretnutí s Otcom musí prísť aj na tému odpustenia. S odpustením som mala  skúsenosť už skôr, mala som za sebou dlhú a náročnú cestu….

  • Ivana

    Na Otcovo srdce ma pozvala priateľka, ktorá tam už bola a veľmi ma povzbudzovala, aby som neváhala a využila túto príležitosť. Prihlásila som sa, no čím bližšie bol termín seminára, tým viac som mala pocit, že naň nie je správny čas, pretože som sa vnútorne vôbec necítila na to, aby som sa na 5 dní „odstrihla“ od zvyčajných…