Petra

A ako začala liať vodu na moje nohy, niečo sa vo mne zlomilo a spustilo to obrovský vodopád sĺz a vzlykov. Bola som oslobodená od masturbácie a pornografie. Vedela som to.

Veľmi dlho som sa odhodlávala napísať toto svedectvo. Nie kvôli tomu, že by som neverila, že Pán ma uzdravil, ale kvôli mojej hanbe.

Povedala by som v krátkosti môj príbeh. Vyrastala som v tradičnej veriacej rodine s prísnou výchovou a žiadnymi alebo minimálnymi prejavmi lásky. Nevyčítam to mojim rodičom, dali mi to, čo mali, najlepšie, ako vedeli. Možno aj preto, že som sa necítila milovaná a prijatá – ale nielen preto –, som začala už vo veľmi nízkom veku masturbovať. Vtedy som, samozrejme, nevedela, že je to niečo zlé, mne to prinášalo pocit úľavy. Takto to pokračovala a postupne sa k tomu pridávalo už v detstve aj tajné pozeranie pornografie. Prišla puberta a s ňou prvé zoznámenia s chlapcami. Keď som mala 15 rokov, mala som prvý vzťah a s týmto chlapcom som začala pohlavne žiť. Náš vzťah trval tri roky. Tento chlapec mi veľmi ublížil a povedala som si sama v sebe, že už viac nechcem nikoho ľúbiť, ale sexu som nepovedala ,,nie“. Začala som striedať mužov, a ak tam bol náznak citov, utiekla som z toho vzťahu. Zároveň som však potrebovala cítiť blízkosť a to, že som žiadaná a že ma niekto chce. Ako som žila týmto životom, masturbácia neprestávala, ale naopak, potrebovala som stále viac masturbovať a pozerať porno. Hanbila som sa za to, vedela som, že to nie je správne, ale nevedela som s tým prestať. Najväčšiu hanbu som cítila vždy na spovedi. Takto som žila asi tri roky.

Podarilo sa mi opäť zaľúbiť do jedného muža. Náš vzťah však trval veľmi krátko a z tohto vzťahu som odchádzala ešte viac zničená ako kedykoľvek predtým. Celý týždeň som preplakala, nešlo to zastaviť. Povedala som si, že pôjdem do kostola na svätú omšu. Bola tam adorácia, kde som vyliala Ježišovi svoje srdce. Nechcela som tak viac žiť. A konečne prišiel pokoj. Nestal sa zázrak ako lusknutím prstov, ale začal sa proces môjho očisťovania. Začala som sa viac modliť a prosiť Pána o vyslobodenie z týchto závislostí. Ešte veľakrát som padla do hriechu s mužmi a masturbácia pokračovala. Ale spomínam si na jeden moment, keď som bola s Ježišom a spievala som mu chvály, a všetka tá hrozná hanba a pocit viny zrazu odišli. Cítila som sa slobodná a vedela som, že Pán je so mnou.

V tom čase som stretla svojho manžela. Veľmi som sa bála, či mu dokážem byť verná, ale odvtedy som po inom mužovi netúžila. Som mu veľmi vďačná, že ma prijal takú, aká som. Naozaj mi Pán požehnal úžasného manžela (aj deti). A aj napriek tomu, že som bola v manželstve spokojná, stále som bola závislá od pornografie a masturbácie. Veľmi som sa vlastnými silami snažila nepadnúť opäť do tohto hriechu, ale čím viac som sa snažila, tým častejšie som padala a každý ďalší pád bolo pre mňa ťažšie a ťažšie sa znovu postaviť. Bola som zo seba znechutená a utekala som od Pána, lebo som sa pred ním hanbila.

Našla som si stáleho spovedníka, ktorý mi v tom veľmi pomohol. Skúmal so mnou, čo môže byť príčinou. Viem, že sa to stávalo vtedy, keď som sa cítila menej milovaná, napríklad po hádke s manželom, nepochopení. Bola to moja ventilácia.

Konečne sa dostávam k Otcovmu srdcu. Bol to môj druhý seminár Otcovo srdce. Opäť to bol pre mňa veľmi silný a intenzívny čas s Pánom, keď sme sa mohli spolu rozprávať, zbližovať a prehlbovať náš vzťah. Neviem presne, ktorý deň to bol, ale nasledovala modlitba umývaním nôh. Na mojom prvom seminári táto modlitba nebola, preto som bola prekvapená touto novinkou a pocítila som obrovskú nevôľu na túto modlitbu ísť. Cítila som obrovský nepokoj až hnev. Odmietala som to. Odišla som aj zo sály a šla sa pomodliť do kaplnky. Zvádzala som silný boj s túžbou utiecť. Modlila som sa a prosila Pána. Keď som sa ako-tak upokojila, vrátila som sa do sály. Boje pretrvávali, ale povedala som si, že pre Otca to urobím a nechám si umyť nohy. Ako som si sadala k jednej žienke, ešte som jej vravela, že ja tu nechcem byť, ja nie som hodna, aby mi ona a Ježiš umývali nohy. Nie som hodna. A ako začala liať vodu na moje nohy, niečo sa vo mne zlomilo a spustilo to obrovský vodopád sĺz a vzlykov. Bola som oslobodená od masturbácie a pornografie. Vedela som to. Pán mi odpustil, On sa na mňa nehneval. Veľmi ma miluje a zomrel za mňa a moje hriechy na kríži.

Povedala som sebe aj Otcovi, že napíšem svedectvo, ak budem čistá rok. Toto svedectvo píšem v čase, keď už ubehli takmer dva roky a som stále čistá. Pán je taký dobrý a milostivý! Áno, prichádzali pokušenia a niektoré boli naozaj ťažké. Niektorým som takmer podľahla, ale vždy som dostala nevysvetliteľnú silu nepokračovať. Alebo mi dal Pán silu povedať rovno: „NIE, ja som očistená v Kristovi Ježišovi. Patrím Ježišovi.“

Tak chcem vás všetkých povzbudiť, aby ste prišli za Pánom aj na seminár Otcovo srdce. Naozaj tu Otec mení životy a pohľad na Neho. Och, stále žasnem nad tým, aký je Pán dobrý! Nech je oslávené Jeho meno. Buďte požehnaní.

Petra