Pavol

Pavol

Až v hmatateľnej duchovnej atmosfére seminára Otcovo srdce Otec cez Ducha Svätého postupne menil moje srdce. Najprv ho stíšil, viedol ma následne k vyznaniu hriechov a pokániu, na záver k chvále a takto si ma pripravil na prijatie svojich darov. Na úplnom konci seminára som bol svedkom toho, ako sa malému dievčatku trpiacemu tupozrakosťou po modlitbe náhlo zlepšilo videnie, čo spôsobilo „puknutie“ tvrdého obalu môjho srdca z dlhodobo potláčaných emócií a spustenie očistného plaču, aký som nikdy vo svojom živote nezažil. Následne som vďaka členom tímu absolvoval náročnú, dramatickú, ale veľmi potrebnú modlitbu uzdravenia.

Musím svedčiť, že aj po návrate domov Otec pokračuje so začatou prácou na mojom srdci. Už viac ráz, odkedy som sa vrátil domov, som ešte dostal dar sĺz – vnímam, že tým, čo sa stalo na Otcovom srdci, sa akoby „otvoril kanál“, cez ktorý moje dlho potláčané emócie môžu vytekať. 

Dostal som dar až nadprirodzenej lásky k mojej manželke a druhý deň po príchode domov som v plači objal svojho najstaršieho syna, ktorého som dlho zanedbával, a odprosil som ho za odpustenie mojej tvrdosti voči nemu. Spolu s manželkou sme sa nad ním modlili, čo spustilo aj jeho slzy, a vnímam, že úprimne oľutoval svoje správanie voči nám, s čím sme sa v rodine dlhodobo trápili.

Otec mi zároveň poslal do života sprievodcu, ktorý si prešiel podobnou cestou a ktorý mi dáva cenné rady ako rozvíjať prijaté dary. Vnímam obrovskú duchovnú ochranu pred zlom. Intenzita pokušení, ako som ju poznal pred seminárom, rapídne, ale naozaj rapídne klesla. mMdlím sa novým spôsobom, spovedal som sa a prežíval svätú omšu novým spôsobom, robím duchovné úkony, ktoré som nikdy doteraz nerobil, Božie slovo na mňa „kričí“, keď ho čítam…

Všetko toto bolo Duchom Svätým dirigovaná príprava na naplnenie prorockého prisľúbenia, ktoré Boh dal cez proroka Ezechiela a ktorého som ja sám svedectvom: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich“ (Ez 36, 26-27).

Otec je veľmi dobrý. Otec je Bohom zázrakov, Bohom milosrdenstva a Bohom splnených prísľubov v pravom čase. Amen! 

Pavol

Podobné články

  • Monika

    Po seminári Otcovo srdce môžem z hĺbky srdca vyznať, že milujem svojho Boha z celého srdca, duše a sily. Božím dieťaťom sa stala vo veku 14 rokov, keď som na dorastovom výlete prijala Pána Ježiša do srdca. Začala som chodiť do kostola a na mládeže – spoločenstvo mladých kresťanov. Popri tom som si čítala Bibliu, modlila sa a počula…

  • Janka

    Seminár sa konal v Rodinkove v malebnej prírode, kam pri prechádzke duša sama zalieta k Bohu. Na seminári sa zúčastnili aj manželia s deťmi. O deti sa počas vyučovaní úžasne starala detská služba – dievčatá.Pri izbe, kde som bola ubytovaná, boli dve kreslá, a keď som raz vchádzala do izby, sedel tam chlapec s malou…

  • Jaja

    Zdvihla som ruku a v uvoľnenej atmosfére, ktorá počas prednášky vládla, som sa Roberta spýtala: „Nemohli by ste sa za mňa pomodliť? Mám ísť na výmenu kolenného kĺbu.“ Chcem sa s vami podeliť o moje svedectvo z októbrového seminára. Na takomto stretnutí som bola prvýkrát, predtým som chodievala len na duchovné cvičenia. Toto však bolo čosi iné….

  • Martin

    Pred účasťou na tomto seminári som sa zúčastnil na viacerých duchovných obnovách, v ktorých som hlavne intelektom poznával Božie pravdy a snažil sa v nich orientovať. No to, čo viacerí svedčiaci zdieľali ako „Boží dotyk“, som nezažil a v podstate celá oblasť vnímania mimo intelektuálnej roviny mi bola vzdialená a ťažko „uchopiteľná“. Keď som stál pred otázkou, či si môžem „dovoliť“…

  • Iveta

    Keď som si v deň príchodu na seminár na Sigorde sadla do kaplnky modliť sa, (ako ináč, za všetkých, len nie za seba), počula som slová od Otca: “Modli sa za seba, toto je tvoj čas, o všetko je postarané.”  Na seminár Otcovo srdce som bola vedená Duchom Svätým. Nikdy predtým som o seminári nepočula….

  • Pavla

    Vyrůstala jsem ve věřící katolické rodině. Měla jsem tátu i mámu, kteří mne měli rádi. Přesto jsem citově strádala, protože rodiče mi naplňovali především mé biologické a hmotné potřeby, ale mé osamělé a zraněné srdce nedokázali ošetřit. Především proto, že jsem se uzavřela do sebe se svým vnitřním prožíváním, mými bolestmi a strachy a nikomu jsem…