Jana
Na seminári Otcovo srdce som sa zúčastnila na podnet mojej dcéry, ktorá ho absolvovala pred pár rokmi. Nič bližšie mi nepovedala, iba jednu vetu: „Choď tam, to ti určite pomôže.“ Bolo to v období, ktoré bolo pre mňa veľmi ťažké. Po ťažkej chorobe mi zomrela mamička, ktorá bola v mojom živote veľkou oporou, pomocníčkou, dôverníčkou. Jej pomoc som pociťovala zvlášť v tých najťažších chvíľach, ktorých bolo viac ako dosť (manžel bol alkoholik, občas aj agresívny).
Na seminári som pochopila veľa vecí, ktoré sa týkajú môjho duchovného života, ale najdôležitejšia bola zmena môjho vzťahu k Bohu, môj pohľad na neho ako na Otca, milujúceho Otca. Snažím sa čítať Sv. písmo aspoň 5-krát do týždňa, ale nikdy som si neuvedomila, že sa v ňom ku mne prihovára ako Otec k svojej dcére, a dokonca ma tak aj oslovuje. Hlbšie si uvedomujem jeho každodennú prítomnosť a hlavne jeho pomoc, bez ktorej nič nezmôžem. Pomaly odhadzujem strach, s ktorým bojujem už roky, a odovzdávam všetko do jeho otcovských rúk, ktoré pre mňa znamenajú bezpečie. Aj v ťažkých chvíľach si uvedomujem, že môj Otec vie o všetkých mojich problémoch a trápeniach, pozná každý kútik môjho srdca a každú moju túžbu. Predtým som si myslela, že som dosť silná a všetko musím zvládnuť, ale teraz viem, že moja sila je môj Otec a všetko, čo som doteraz zvládla, tak to bola Jeho pomoc, možno aj cez ľudí, ktorí ma obklopujú alebo obklopovali. Oni boli a sú darom od Otca pre mňa.
Vrúcna vďaka za všetko, čo som zažila a stále z toho čerpám v každodennom živote.
Ďakujem za povzbudivé svedectvo. Uvedomil som si o.i., že čím sme vekom dospelejší, tým ťažšie sa učíme byť detskými – deťmi Nebeského Ocka, s prirodzenou a plnou dôverou v Jeho milosrdnú – stále sprevádzajúcu a starostlivú Lásku…. Nech aj Vás stále sprevádza a povzbudzuje živá viera v túto krásnu a nekončiacu Skutočnosť.