Aby boli s ním

Na začiatku minulého roka som prijal osobné pozvanie od Ježiša ísť do hlbšieho, intenzívnejšieho a intímnejšieho vzťahu s ním. Stále mám pred očami slovo z Mt 11, 29, v ktorom Ježiš hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“  A to aj robím. Učím sa od neho, pýtam sa, ako by veci robil on, ako by sa správal on, čo by robil on. Učí ma, že všetko je to o ňom.

Ak celý náš život, naša služba, všetko, čo robíme, nesmeruje k Ježišovi Kristovi, ak naším zameraním a cieľom nie je osoba Ježiša Krista a vzťah s ním, tak podľa mňa míňame to vzácne pozvanie a povolanie, ktoré nám Ježiš dáva v Mk 3, 14: „Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať a s mocou vyháňať zlých duchov.“  Vždy som tento verš iba tak preletel a nezamýšľal som sa nad tým, čo tým Ježiš chcel povedať. On si nevybral apoštolov, aby ich mohol poslať slúžiť, kázať a vyháňať démonov. Ten prvý dôvod, prečo si ich vybral, je, aby boli s ním. To je to, čo máme robiť. Byť s ním.

Pred nejakým časom sme sa na mojej malej skupinke (stretku, ktoré vediem) rozprávali o tom, čo je naším miestom čerpania, miestom duchovného rastu, obnovenia síl, vášne a ohňa v srdci. Kde je to miesto alebo, ak také miesto nemáme, kde ho nájdeme. Zazneli rôzne odpovede – duchovné obnovy, konferencie, čítanie kníh, duchovné sprevádzanie, ale všetci sme sa zhodli na tom, že to miesto, kde najviac rastieme, kde najviac čerpáme, je to, keď sme s ním, s Ježišom. Je to ten čas, keď sme sami, v jeho prítomnosti. Rovnako sme sa zhodli aj na tom, že je niekedy veľmi ťažké mať takýto čas – keď sme sami, v jeho prítomnosti.

Trochu som nad tým premýšľal. Ak vieme, že byť s ním, je to, čo máme robiť, a že ten čas v jeho prítomnosti je taký dôležitý pre nás, pre náš rast, že to je to, čo nám dáva život, to, čo nás premieňa, to, čo nás ženie dopredu a dáva nám silu, prečo ho potom máme tak málo? Prečo je také ťažké nájsť si ten čas, nájsť to miesto, kde ma môže Boh zastihnúť, kde sa necháme zastihnúť Bohom?

Boh má každý jeden deň pre nás pripravené nádherné stretnutia, nádherné rozhovory, má pre nás nádherné a hlboké zjavenia, chce nás učiť, chce k nám hovoriť. No veľakrát to iba míňame a nestretneme ho – pre naše povinnosti, našu zaneprázdnenosť, našu službu.

Ďalšia vec, ktorá ma fascinuje na Ježišovi, je to, že on je naozaj Kráľ, že on je naozaj taký úžasný, taký nádherný, že on je všetko to, čo chcem, to, čo hľadám. Fascinuje ma príbeh, keď Ježiš v Lk 5 prichádza za obyčajnými rybármi a títo obyčajní rybári sú okamžite ochotní zanechať všetko a ísť za ním. Títo chlapi videli Ježiša jediný raz. A toto jedno stretnutie s ním zmenilo ich život takým radikálnym spôsobom, že dokázali okamžite zanechať všetko.

To, čo ma na tom celom pohýna, je samotné stretnutie s ním. Tá sila stretnutia s ním. Ten moment, keď jedno stretnutie s ním dokáže zmeniť všetko. Keď jedno stretnutie s ním dokáže zmeniť náš pohľad, naše postoje a naše srdce.

Mám rád, keď môžem ísť niekam čerpať, mám rád dobré chvály, mám rád dobré vyučovania. Tieto veci ma dokážu povzbudiť, nakopnúť. Ale potom sú chvíle, keď som sám a on mi povie iba jedno slovo, a zrazu je všetko inak. Keď sa ma iba dotkne, keď iba pocítim, že je blízko. A zrazu je všetko inak.

Stretnutie s Ježišom je to, čo premieňa srdce človeka. Nie dobré vyučovanie ani dobré chvály, ani dobrá knižka, ale stretnutie s ním. Ten moment, keď mi v jednej chvíli povie iba jedno jednoduché slovo, ale povie to tak, ako to vie povedať iba on, a to zrazu zmení môj pohľad na veci okolo, moje starosti, problémy. A situácia, ktorá sa zdala neprekonateľná, zrazu už nie je taká ťažká. Iba preto, lebo mi povedal: „Som s tebou, som blízko, dovoľ mi postarať sa o to.“

A teraz, keď vieme, čo je naozaj dôležité, nenechajme sa oklamať, nebuďme zaneprázdnení. Ježiš nás volá, aby sme boli s ním a aby… Byť s ním je to, čo máme robiť.

Dominik Gabriel

Článok prevzatý z ver.sk.