sestra
Celý čas seminára som prežívala ťažko. Každý krok v danom dni bol pre mňa náročný, a to ani nie tak pre obsah, ako skôr pre to, že som mala neustále pochybnosti, či to všetko správne chápem a či robím dobre to, čo sa odo mňa očakáva, aby sa udialo to, čo tak veľmi chcem a po čom túžim – uzdravenie.
Celý čas sa so mnou nič nedialo. Vravela som si, že som asi z kameňa, keď so mnou nič nedokáže pohnúť. Nestalo sa nič zvláštne ani veľké. Každý deň som chcela utiecť a do ničoho sa nezapojiť. Silou vôle som sa však do všetkého púšťala.
Až v posledný večer som dlho sedela v kaplnke a iba som tam tak pozerala na bohostánok. Nemala som silu ani chuť sa nič Ježiša pýtať ani otvoriť si Sväté písmo či niečo sa modliť. Jednoducho NIČ!!! Iba som sedela a totálne som bola bez slov. Po dlhej chvíli (asi to bola práca Ducha Svätého) mi preletela hlavou otázka: “Čo mi dali tieto dni? Načo mi boli dobré? Ja si myslím, že na nič, že odchádzam taká, aká som prišla. Čo si myslíš ty, Ježiš?”
Otvorila som Sväté písmo a tam bola táto odpoveď: Daj pozor! Prichádzajú dni, keď uzavriem s tebou novú zmluvu. Nie takú, akou bola zmluva, čo si žila doteraz. Takáto bude zmluva, ktorú uzavriem: svoj zákon vložím do tvojho vnútra a napíšem do tvojho srdca. Budem ti Bohom a ty budeš mojou. Už sa nebudete musieť vzájomne poučovať a hovoriť jeden druhému: Poznaj Pána! Pretože ma budeš poznať, lebo odpustím tvoje zločiny a na tvoje hriechy už nebudem myslieť.
Potom som sa spýtala Ježiša: “Ježiš, ty si mi tie hriechy ešte stále neodpustil, ty stále myslíš na moje hriechy?” A dostala sa mi takáto odpoveď: Myslím na ne, lebo ty na ne myslíš, ty ich nevieš pustiť.
“A čo mám s tým robiť, Ježiš?”
Ver mi, dôveruj mi!
“Ježiš, a akými očami sa na mňa pozerá nebeský Otec?”
Pozerá sa očami lásky!
Tento dialóg s Ježišom mi vlial pokoj do môjho vnútra a uvedomila som si, že ja som v tento večer prvýkrát oslovila Boha ako nebeského Otca. Dokonca som mala záujem vedieť, ako ma On vníma. Prvýkrát som necítila chlad a odstup. Doteraz mi bol Otec veľmi cudzí, na míle vzdialený, niekto, koho som sa bála, pred kým som mala strach a utekala som pred Ním.
Na ďalší deň, už doma, sa však niečo udialo. Na tomto seminári som prosila o niečo celkom iné (dar sĺz, schopnosť vyjadriť hnev), ale nedostala som to. Dostala som však to, o čo som neprosila: uvedomenie si, že som dcéra nebeského Otca. Dostala som dar, že ho môžem volať Otcom (doteraz mi bol iba Bohom a nič viac, jednoducho som s Ním nemala žiadny vzťah). Pochopila som, že môj Ocko v nebi mi nemôže predsa dať najprv slzy, hnev, uzdravenie, lebo toto všetko musí predchádzať láska, teda uvedomenie si, že On ma má rád a že aj ja mám dorásť najprv k láske k Nemu. Nemôžem chcieť dary bez lásky! Musím najskôr prijať lásku a dary prídu v správny čas.
Postupne si v mojom vnútri začínam otvárať cestu k nebeskému Otcovi.
Drahí členovia tímu, ďakujem vám za tento čas! Nech vaše dielo pomáha všetkým, ktorí to potrebujú!
sestra
