Sestra Mariela

Rehoľná sestra z Kongregácie školských sestier sv. Františka, žije v Žiline a učí na Gymnáziu sv. Františka.

Ako si spomínaš na svoj prvý seminár OS?

Môj prvý seminár bol  v roku 2016 a bola to skrátená verzia OS v Kráľovej Lehote. Pre mňa to bol začiatok cesty uzdravovania môjho srdca. Uvedomila som si, že okrem toho, že som sirota fyzicky (zomreli mi obaja rodičia veľmi dávno, svojho ocka som ani nepoznala), som sirota aj duchovná. Veľmi som zatúžila, aby mi Boh pomohol s týmto niečo urobiť. Túžila som byť Ockovou dcérou, musela som si sama pred sebou priznať, že vôbec nepoznám Boha Otca. Naučila som sa žiť bez fyzického otca a to sa prenieslo aj do duchovnej oblasti. Boh ma začal dvíhať a viesť bližšie k sebe.

Aká bola tvoja cesta do tímu OS?

Po absolvovaní ďalšieho OS o rok neskôr, v roku 2017, mi zavolala Evka Petrovičová, že či by som chcela slúžiť v tíme. Na jednej strane to bolo pre mňa prekvapujúce, zároveň som cítila bázeň. Mala som skúsenosť s modlitbou príhovoru počas Campfestu alebo na konferencii Ježiš uzdravuje… ale toto bolo iné. Bol to pre mňa Boží dar, pozvanie vykročiť do neznáma, do dôvery, že to nie je o mojich schopnostiach, ale o tom, byť nástrojom v rukách nebeského Otca. Vnímala som, že je to moja cesta, cez ktorú ma Boh bude viesť a učiť.

Ako vyzerá tvoja služba v tíme OS?

Na seminároch slúžim ako modlitebník. Vnímam, že Boh je úžasný v tom, že ak nechám, aby jeho uzdravenie vtekalo do mojich rán, ono postupne preteká aj k iným ľuďom. V tejto službe ma Boh Otec napĺňa úžasom a bázňou, keď stojím v modlitbe pri človeku, ktorý sa stretá s Bohom Otcom.  V pokore sledujem, čo dokáže Otcova láska v ľuďoch, ktorým slúžim, ale zároveň vnímam Božiu dobrotu, že Boh sa cez túto službu dotýka aj mojich rán, aby ma uzdravoval. Keď odchádzam zo seminára, som naplnená vďačnosťou voči Bohu i ľuďom, že Boh konal – tak nenápadne, ale mocne.

Ako ti OS zmenilo život?

Je toho veľa, čo sa v mojom srdci zmenilo a začalo meniť. U mňa zmeny idú tak nebadane, postupne, ale pri pohľade späť vidím, že sa niečo pohlo. Pre mňa je to cesta „premeny“ siroty na dcéru, objavovanie vlastnej identity v Bohu, vďačnosti, že Boh to so mnou nevzdáva a túži, aby som sa premieňala na pôvodný obraz, ktorý On vo mne vytvoril.

Prečo odporúčaš, aby ľudia prišli na OS?

Ak chcú zažiť prelom, zmenu vo svojom živote, poznať Otcovo srdce, to, aký Boh v skutočnosti je, a  nechať sa milovať Bohom Otcom, OS je výborný začiatok.