Close

11. marca 2020

Iveta

Keď som si v deň príchodu na seminár na Sigorde sadla do kaplnky modliť sa, (ako ináč, za všetkých, len nie za seba), počula som slová od Otca: “Modli sa za seba, toto je tvoj čas, o všetko je postarané.” 


Na seminár Otcovo srdce som bola vedená Duchom Svätým. Nikdy predtým som o seminári nepočula. Iba vždy, keď som niečo hľadala na internete, skončilo to pri ponuke seminára. Nakoniec som sa teda prihlásila. 

Nevedela som, kam idem, kto tam bude a čo sa bude diať. Cítila som sa ako outsider. Mala som pocit, že nikam nepatrím, a dokonca som ani netušila, ako ďalej naložiť so svojím životom. Kedykoľvek som sa modlila k Otcovi, tak odpovede mi síce chodili, ale vnímala som to, akoby som hovorila do prázdna. 

Keď som mala asi 12 rokov, rozhodla som sa, že nebudem plakať, alebo iba minimálne. Pretože mojim rodičom prekážalo, že som priveľmi citlivá. A tak som v živote veľa zložitých situácií zvládala veľmi racionálne. Nebola som vychovávaná vo viere, hoci som bola pokrstená ako evanjelička, ale prakticky som bola ateistka. K zmene došlo pred dvomi rokmi, keď som pocítila Ježišov dotyk. O rok neskôr som konvertovala na katolícku vieru. Veľa som sa modlila, hlavne za rodinu, za priateľov, za cudzích ľudí. 

Keď som si v deň príchodu na seminár na Sigorde sadla do kaplnky modliť sa, (ako ináč, za všetkých, len nie za seba), počula som slová od Otca: “Modli sa za seba, toto je tvoj čas, o všetko je postarané. Toto je tvoj čas.” Otec to zopakoval ešte dvakrát, ale už ráznejšie, a tak som radšej poslúchla. A On začal konať. 

Začal doslova búrať moje “hradby Jericha” a ja som začala pociťovať úžasnú slobodu. Pri jednej večernej omši som si zrazu uvedomila, že mi tečú slzy po tvári, každé jedno slovo, ktoré sme vyslovovali pri modlitbe, sa mi vrývalo do srdca a ja som si začala uvedomovať, ako málo si vnímam hodnotu Ježišovho ukrižovania. Zrazu som si uvedomila, že patrím do tejto rodiny, že to sú skutočne moji bratia a moje sestry, že Otec dal každému z nás presnú úlohu, presné miesto v tomto svete. V tej chvíli mi všetko začalo dávať zmysel. Na seminári som preliala veľa sĺz, ani som netušila, aká som citlivá. 

Od seminára  mám s nebeským Otcom veľmi dobrý vzťah. Neviem sa nabažiť našich rozhovorov. Teraz, keď sa s ním rozprávam, viem, že tu je, že ma počúva, že ma upokojuje, že ma objíma. Nehnevá sa, keď niečo nezvládnem. Každý deň vnímam, koľkými milosťami ma zahŕňa. Som veľmi rada, že som na tomto seminári bola.

Iveta