Marek a Deniska Schindlerovci

Bývajú neďaleko Nového Mesta nad Váhom, Deniska je učiteľka a Marek živnostník. Pre náš tím sú vzácni aj tým, že na seminári ich vždy stretnete spolu ako manželov, ktorí sa v službe navzájom podporujú.

Ako si spomínate na svoj prvý seminár OS?

Na môj prvý seminár, ktorý som absolvovala v roku 2011, si spomínam veľmi živo. Hlavne na pocit, ktorý som tam prežívala – veľmi hlboká bolesť v srdci… A veľmi veľa sĺz… Tie ma sprevádzajú doteraz ☺. Pod vplyvom prednášok, cez ktoré som začala vnímať Boha Otca úplne novým spôsobom, vanul život a niečo veľmi príťažlivé a moje srdce sa začalo otvárať pre odpustenie a uzdravenie. Bolo pre mňa veľmi ťažké odpúšťať, ale iba to bola a je jediná cesta ku skutočnej slobode pre mňa i pre toho druhého človeka. Pamätám si na slová, ktoré nado mnou v modlitbe dookola vyslovovala moja duchovná mama Stanka (v tom čase slúžila na tomto seminári): „Život a sloboda! Život a sloboda!“ Som jej veľmi vďačná, že ma podržala, keď som prežívala ťažké boje, a modlila sa za mňa. No a na konci môjho prvého seminára som mala pocit, že som sa po dlhých rokoch vynorila spod vody nad hladinu a môžem sa začať učiť vidieť a žiť to, čo Boh skutočne pre mňa pripravil.

Aká bola vaša cesta do tímu OS? 

Tento seminár sme absolvovali o rok aj spolu s mojím manželom Marekom. Neskôr som išla znovu sama a potom sme sa spolu prihlásili na Intimitu s Otcom. Sedeli sme v prvom rade a ja som nasávala každé slovo, pretože to boli cenné perly. Pamätám si, ako sme raz sedeli na obede s Robertom a Vicki, a keďže Marek a ja nevieme skoro nič po anglicky, tak sme sa všetci riadne zapotili a niečo sme „pozliepali“ aspoň po nemecky. No veru, bol to náročný obed a človek mal pocit, že aj posledný ☺ (bez prekladateľa). Na konci seminára sme sa lúčili a Robert mi povedal: „Uvidíme sa neskôr,“ čo sme vnímali pre nás ako prorocké slová. A „neskôr“ zavolala Evka Petrovičová a naozaj sme sa uvideli… už ako slúžiaci, hoci vždy sa cítime aj ako účastníci, lebo je ešte veľa oblastí v srdci každého z nás i v našom manželstve, ktoré potrebujú byť uzdravené a premenené Božou láskou. A Boh vždy robí čosi nové… aj keď to vždy nevidíme hneď.

Ako vyzerá vaša služba v tíme OS?

Obaja slúžime modlitbou a táto služba je nám veľmi blízka. Boh je úžasný v tom, že ak necháme, aby jeho uzdravenie vtekalo do našich rán, ono postupne preteká aj k iným ľuďom. Často o tom ani nevieme, pretože to vlastne ani nerobíme my, ale Boh si to koná špeciálne pre každého z nás v čase, v ktorom vie, že sme pre to otvorení a schopní to prijať. V tejto službe nás napĺňa úžasom a bázňou, keď stojíme v modlitbe pri človeku, ktorý sa stretá s Bohom Otcom. Veľmi to obohacuje aj našu vieru.

Ako vám OS zmenilo život?

Veľmi. Začala som viac vnímať samu seba ako vzácnu a originálnu. Aj to, že Boh sa na mňa nehnevá a stále ma čaká a miluje ma… a nie je ďaleko, ale vždy so mnou. Je toho veľa, čo sa v mojom srdci zmenilo a začalo meniť. Priznám sa, že u mňa zmeny idú tak nebadane, postupne, ale pri pohľade späť vidím, že sa niečo pohlo. Boh najlepšie vie, prečo to tak je. Čo ma však asi najviac fascinuje, je VZŤAH, ktorý Boh túži s nami mať. Je to niečo, do čoho potrebujeme stále viac vstupovať. Aj medzi sebou v manželstve.

Prečo odporúčate, aby ľudia prišli na OS?

Aby zažili, že Božie srdce je živé. Aby zažili Božiu blízkosť a jeho záujem o ich život a ich konkrétne potreby a problémy. Aby mohli stretnúť dobrého Boha (takého, aký naozaj je), ktorý ich nežne volá z tieňa, chladu a samoty do slobody a živého vzťahu s ním. Do skutočného života.