Mirón Duda

Ako si spomínaš na svoj prvý seminár OS?

O seminári OS som sa dozvedel od svojho spovedníka, ktorý mi ho odporučil. Koncom zimy 2015 mi spomenul, že v lete bude na Sigorde pri Prešove tento seminár a že by mohol byť pre mňa osožný. Popravde sa mi tam veľmi nechcelo. Už samotný názov mi nerezal. Som skôr človek premýšľajúci a vo všeobecnosti som mal dištanc od náboženských stretnutí, kde sa dáva priestor aj emóciám; radšej som chodil na duchovné obnovy, kde som mohol získať poznanie. Boh to rešpektoval a aj na tomto seminári som získal poznanie – ale skúsenostné. Najviac sa ma dotklo, keď som vo svojom vnútri (nečakane, no zato veľmi zreteľne) počul hlas nášho dobrého Boha a jeho vyznanie, ako túži po mojej prítomnosti.

Aká bola tvoja cesta do tímu OS?

Do tímu ma pozval Robert v posledný deň seminára. Keď sme sa lúčili, povedal mi, aby som porozmýšľal, či by som nechcel byť členom tímu. Prekvapilo ma to, lebo som o tejto službe ani nerozmýšľal. Nechal mi svoju e-mailovú adresu s tým, aby som si to rozmyslel a dal mu vedieť. Nemal som predstavu, do čoho ma pozýva a na čo sa dávam, len som vnímal, že mi pri tom horí srdce.

Ako vyzerá tvoja služba v tíme OS?

Moja služba v tíme sa začala v septembri 2016. Keďže som bol v tom čase bez práce, bola pomerne intenzívna. Na semináre som spočiatku chodieval ako modlitebník. Aktuálne moja služba zahŕňa aj vyučovania a organizovanie seminárov so slovenským tímom.

Ako ti OS zmenilo život?

Už mesiace pred tým, než som vôbec počul o seminároch OS, som vnímal, že potrebujem mať čas a priestor pre čosi iné, pre veľké veci, že sa čosi má udiať… Nerozumel som tomu, ale to intuitívne poznanie ma pobádalo k tomu, aby som zanechal prácu. V tom čase som pracoval s rómskymi deťmi a mládežou ako mentor a vychovávateľ (bol to jeden z mojich detských snov – byť indiánskym náčelníkom ? ). S odstupom času som pochopil, že práve služba v OS bolo to, pre čo som mal zanechať prácu. Skrze mesiace v tejto službe sa viac a viac mení moje srdce, predovšetkým z neho mizne strach, prehlbuje sa spontánna a trvalá radosť zo života, vzrastá vnútorné potvrdenie, že som vzácny a hodnotný, mení sa môj vzťah k autoritám a pohľad na život ako taký. Myslím si, že služba modlitebníka ma robí vnímavejším a rastie vo mne úcta voči blížnym.

Prečo odporúčaš, aby ľudia prišli na OS?

Seminár vnímam ako možnosť oslobodiť/uzdraviť sa z mnohých vecí, načrieť plnšie zo života a hlbšie sa ponoriť do vzťahu s Bohom, resp. „nájsť sa ako Bohom milovaný“.  Účastníkom pomáha zmeniť perspektívu vnímania, uvedomiť si to, že nie tak okolnosti, ako skôr vnútorný stav, stav srdca je rozhodujúci pre naše prežívanie života. Ďalej ponúka priestor na vysporiadanie sa s neodpustením a zraneniami, ktoré si často nevedome nesieme v sebe a ktoré sú pre náš život príťažou a obmedzením v rozvíjaní sa. Myslím si, že môže tiež pomôcť vnútorne sa usadiť, nájsť pokoj v sebe a nehľadať ho mimo seba a napokon (ale hlavne) pomôže ku kvalitatívne inému vzťahu s Bohom (nehovorím, že terajší vzťah je zlý alebo slabý…).