Ako si spomínate na svoj prvý seminár OS?

Dostali sme svedectvo od jednej kamarátky, ktorá absolvovala seminár a po napísaní listu otcovi prežila uzdravenie. V minulosti sme absolvovali viaceré semináre – formačné aj zamerané na vnútorné uzdravenie. Ibaže problémy sa prehlbovali a Peťo išiel na seminár OS s nevôľou, ako na posledný seminár v živote. Vtedy sme netušili, v čom je náš problém. Seminár bol pre nás veľmi náročný, pretože sa v Peťovi vyplavovali veci na povrch a dával týmto zabrať aj Marcelke. Po modlitbe tímu za Peťa vyšli najavo nové skutočnosti a začal sa proces uzdravovania srdca.

Aká bola vaša cesta do tímu OS?

Peťo: Po prvotnom mocnom uzdravení a období eufórie sa začali vyplavovať niektoré problémy znovu. Bol to pre mňa šok a chvíľami som nevedel, či som naozaj prežil uzdravenie alebo nie. Išli sme na niekoľko ďalších seminárov OS, kde som pochopil, že tieto veci vychádzali na povrch preto, aby mohli byť postupne uzdravené. A spoznal som, že Otec ma uzdravuje dvoma spôsobmi: tým zázračným, kde nahrádza moje zranenia nesmiernou láskou; a potom sú oblasti, na ktorých potrebujem pracovať, aby dobré návyky a slová požehnania nahradili tie staré a tak mohlo byť uzdravenie trvalé a premenilo môj život. V posledných mesiacoch mi veľmi pomohlo opakovanie slov požehnania, mojej identity pred zrkadlom, čo Hoxarovci odporúčajú robiť aspoň 40 dní.

Marcelka: Na každom seminári som pochopila niektoré biblické princípy pre život. Napríklad odpúšťanie nielen toho, čo mi niekto spravil, ale aj budúcich dôsledkov, ktoré pre mňa z toho nastali, dokonca aj tých dôsledkov, ktoré ešte len nastanú. Môj život je potom slobodnejší a pokojnejší.

Ako vám OS zmenilo život?

Asi preto, že kým človek nevie, že je chorý, nehľadá lekára, ale trápi sa, ani nevie prečo. Tento seminár pomôže odkryť skryté veci, ktoré spôsobujú konkrétne problémy, a naštartuje proces uzdravovania. Aj my sme až po uzdravení pochopili, aký vážny bol náš stav predtým.

Ako vyzerá vaša služba v tíme OS?

Od svojho zamestnávateľa som kúpil ojazdené auto, aby sme mali dve. Ale auto bolo väčšinu času len v garáži. V jednom z prvých newsletterov OS bola prosba, či niekto môže zapožičať auto počas seminárov, a oslovilo nás to. Boli s tým spojené aj ťažkosti, pretože medzi seminármi bolo treba dať auto do servisu alebo zariadiť jeho odovzdanie a prevzatie. Našou odmenou boli mnohé stretnutia s Robertom a Vicki, ako aj ďalšími členmi tímu. Bol to vždy krásny a požehnaný čas a Otec nás vždy prekvapil niečím pekným. Dnes vidíme, že táto naša služba nám dala viac, ako sme my dali jej.